Podľa odborníka môže v katalánskej kríze nastať moment, keď sa bude musieť zapojiť aj Európska únia.
Katalánsky líder Carles Puigdemont hovorí po vyhlásení nezávislosti o pokojnom, demokratickom odpore proti ústrednej vláde. Čo to v momentálnej situácii znamená?
Je to skutočne ťažké predvídať. Možno bude Puigdemont vyzývať na generálny štrajk. Azda sa objaví v úrade a polícia ho zastaví. Alebo sa bude snažiť riadiť Katalánsko z nejakého iného miesta? Ako by to však fungovalo? Budú katalánski úradníci dostávať inštrukcie od Puigdemontových ministrov? Aké všetky právomoci preberie Madrid?
Ukáže sa, koľko autority si dokážu vynútiť Puigdemont a koľko ústredná vláda. Ale celá situácia je aj o tom, či viete platiť úradníkom mzdy, o tom, kto kontroluje bankové účty. Všetky tieto otázky poukazujú na to, aký je katalánsky secesionistický konflikt odlišný od iných.
V čom?
Zoberte si severný Cyprus či Abcházsko. Môžu sa odstrihnúť od sveta. Do značnej miery vďaka vojenskej sile, ktorá im pomáha. Ale to nie je niečo, čo sa deje v Katalánsku. Počul som vyjadrenia, že Barcelona môže vydávať vlastnú menu či pasy. Môže. Ale je to návrat k tomu, ako fungovali štáty v 19. storočí. No nie je to tak v modernom sveta. Musíte sa doň zapojiť, byť súčasťou jeho inštitúcií.
Nikdy som nechápal, ako by mohlo jednostranné vyhlásenie nezávislosti fungovať. Pre niekoho ako ja, kto sa zaoberá separatistickými hnutiami, je to fascinujúci prípad. V krátkodobom horizonte Španielsko vyhrá, ak môžem použiť tento termín. Dokáže presadiť kontrolu. Ale Madrid to skutočne riešil veľmi zle.
Myslíte tým najmä použitie sily počas referenda?
Je to kombinácia dôvodov. Bolo zlé, že sa španielska vláda seriózne nesnažila rokovať s Kataláncami. Absolútne odmietla diskusiu o možnom referende. Nehovoríme predsa o novej kríze. V nejakej forme to trvá už roky. Pamätám si dávnejšiu diskusiu so známym pozorovateľom európskej politiky, ktorý sa vtedy vrátil z Katalánska. Ľudia mu tam hovorili, že by nehlasovali za nezávislosť, ale chceli právo sa k tomu vyjadriť.
Španielska vláda to nikdy nedovolila. A to, čo Madrid urobil počas referenda, bola mediálna katastrofa. Vláda mala povedať, že referendum je nezmyselné, nemá žiadnu legitimitu a nie je organizované na základe španielskeho práva. Keby Katalánsko vyhlásilo samostatnosť, aj tak by Madrid reagoval tak, ako reaguje, a iné krajiny by ju rovnako neuznali, ako ju neuznávajú teraz. Ale tvrdým postupom španielska vláda stratila sympatie mnohých.
V krátkodobom horizonte Španielsko vyhrá, ak môžem použiť tento termín. Dokáže presadiť kontrolu. Ale Madrid to skutočne riešil veľmi zle.
Máte obavy z otvoreného, násilného konfliktu?
Je dôvod na obavy. Vôbec si nemyslím, že by sme mohli byť svedkami občianskej vojny v Španielsku. Problém však je, že vidíme, aká je napätá situácia. Emócie sú vybičované, ľudia sú presvedčení o svojej pravde. Keď máte v uliciach demonštrantov, jednoducho sa môže stať, že jedna skupina protestujúcich začne bojovať s druhou. Potom sa veci môžu vymknúť kontrole a nevieme, ako bude reagovať polícia. A to ešte môže byť situácia, že to bude španielska polícia verzus katalánska. Je to nebezpečné. Netvrdím, že sa ľudia pripravujú na konflikt. Ale ten sa môže začať aj náhodou.
Katalánski lídri žiadajú Európsku úniu, aby hrala úlohu sprostredkovateľa medzi Barcelonou a Madridom. Ale najmä, keď hovoríme o úlohe Európskej komisie, je jasné, že drvivá väčšina členských štátov únie nechce byť súčasťou katalánskej krízy. Pre eurokomisiu je potom náročné niečo riešiť. Môže byť teda EÚ nejakým mediátorom konfliktu?
V tejto chvíli asi ťažko. Pre všetky dôvody, ktoré ste práve spomenuli. Členským krajinám sa situácia nepáči a všetky podporujú španielsku suverenitu. Na druhej strane je však jasné, že katalánsky problém len tak nezmizne.
Takže nakoniec sa ním budú musieť viac zaoberať aj ostatní?
V decembri sa majú v Katalánsku konať predčasné voľby. Tak to vyhlásila španielska vláda. Čo sa stane, keď ich vyhrajú strany požadujúce nezávislosť? Keby sa však španielska vláda rozhodla, že tieto subjekty ani nemôžu kandidovať, bol by to mimoriadne zlý krok. Vtedy by si EÚ skutočne musela položiť veľmi zložitú otázku, ako ďalej v Španielsku z hľadiska demokracie. Lebo by sme boli v situácii, keď v jednej členskej krajine zakazujú politické strany nie preto, že sú rasistické či extrémistické. Áno, niekto povie, že ide o nacionalistov.
V tom prípade to však už nie je také jednoduché. Ale, ako som povedal, stačí aj scenár, že voľby výrazne vyhrajú strany podporujúce nezávislosť a budú mať jasnú väčšinu. Čo v prípade, že si potom odhlasujú nezávislosť? Zavedie zase Španielsko priamu vládu nad Katalánskom? A ako dlho toto môže trvať? Vtedy by mohla nastať situácia, keď sa EÚ bude musieť tiež zapojiť. Potvrdiť, že nebude tolerovať jednostranné vyhlásenie nezávislosti, ale tiež povedať, že je potrebné nájsť rozumné riešenie. Všetko iné je zlé pre úniu, Španielsko a Katalánsko.