"Spomínanému rozhodnutiu jedného z kurdských lídrov predchádzalo dôrazné upozornenie Washingtonu adresované príslušníkom šiitských oddielov známych ako Hášd aš Šábi, ktorí podporovaní Iránom bojujú na strane irackých vládnych jednotiek. Patrili medzi najaktívnejších, keď nedávno Bagdad obsadzoval sporné kurdské územia vrátane mesta Kirkúk. Teda územia, ktoré nie sú síce oficiálne súčasťou kurdskej autonómie, ale žije na nich kurdská väčšina. A čo je hlavné, nachádzajú sa na ňom bohaté ropné náleziská.
Podľa dobre informovaného miestneho zdroja vraj Američania pohrozili, že ak budú šiiti pokračovať v bojových aktivitách proti Kurdom, tak spojenecké letectvo vedené USA bude bombardovať ich pozície. A svoju hrozbu umocnili zvýšenou prítomnosťou amerických ozbrojených síl na letisku Havler v Erbile. V týchto hodinách by však už mal byť otvorený aj vzdušný priestor na irackým Kurdistanom a okrem spomínaného medzinárodného letiska by mal začať s premávkou aj vzdušný prístav v meste Sulajmáníja.
Po nedeľňajších rokovaniach dospeli zainteresované strany aj k dohode, podľa ktorej kurdská metropola Erbil a ústredná vláda v Bagdade spriechodnia hranice na severe autonómie a budú ich spoločne kontrolovať. Ale pod dohľadom Washingtonu. Informoval o tom v pondelok aj televízny kanál Kurdistan 24.
Prezidentské voľby v irackom Kurdistane sa budú konať v júli 2018 spoločne s hlasovaním o zložení parlamentu. Post hlavy autonómie ostáva.Hošáví Babakr, predseda Demokratickej strany Kurdistanu
Nielen kurdská verejnosť sa stále vracia k nedávnej „strate bez boja“ viacerých strategických objektov vrátane Kirkúku a jeho okolia.
„Na vine je Masúd Barzání,“ tvrdia jedni, zatiaľ čo druhí pripomínajú, že v samotnom Kirkúku mal Barzání málo svojich pešmergov – milicionárov, na rozdiel od ďalšieho lídra, irackého exprezidenta Džálála Tálabániho. A podľa mnohých práve on sa dohodol s Bagdadom o odchode Kurdov zo strategického mesta. Napokon prezident Barzání v nedeľňajšom televíznom prejave, v ktorom oznámil, že 1. novembra končí ako prezident a nebude ďalej kandidovať, to otvorene charakterizoval ako „zradu na kurdskom ľude“, ako „nôž do chrbta“.
Napriek politickému napätiu vládne navonok v irackom Kurdistane div nie idylka. Ľudia si už zvykli na politické trenice a prekáračky lídrov, ktorí, ako ukazuje aj terajší spor, môžu priblížiť rozpad už aj tak nie najpevnejšej jednoty Kurdov v zápase o svoj nezávislý štát. Ako však zdôrazňujú nielen kurdskí lídri, ale aj väčšina obyčajných "smrteľníkov“, vždy postupnou cestou. Teda cez autonómiu a po rokovaniach s ústrednou vládou v Bagdade.
Snahu po pokojnom riešení napätej situácie vyjadruje aj najnovšie, pondelkové oznámenie Hošávího Babakra, predsedu Demokratickej strany Kurdistanu.
„Prezidentské voľby v irackom Kurdistane sa budú konať v júli 2018 spoločne s hlasovaním o zložení parlamentu,“ oznámil citovaný televíziou Rudav. Babakr zároveň zdôraznil, že prezidenta budú Kurdi opäť voliť. „Post hlavy autonómie ostáva,“ dodal politik v reakcii na niektoré špekulácie po Barzáního oznámení, že ako prezident končí.Na Barzáního má však nemálo Kurdov poriadne ťažké srdce. A to napriek jeho tvrdeniu, že on, ako aj jeho príbuzní tiež končia s politikou.
„Aj ja by som končil, ak by som mal nahrabané milióny za prakticky ilegálny predaj irackej ropy do zahraničia,“ nezdržal sa v miestnej čajovni jeden z Barzáního kritikov. Narážal pritom aj na víkendovú televíznu diskusiu, v ktorej sa práve kriticky hovorilo o spomínanom nelegálnom obohacovaní nielen Barzáního. Podľa zistení jeden z príbuzných prezidenta by práve vďaka svojmu nahonobenému imaniu dokázal vyplácať každému Kurdovi mzdu, žold alebo dôchodok celých 30 mesiacov. Ďalší z rozvetvenej rodiny Barzáního dokonca 10 rokov.