Vzťahy medzi Iránom a USA sa v posledných týždňoch vyostrili, keď americký prezident Donald Trump odmietol Kongresu potvrdiť, že Irán jadrovú dohodu z roku 2015 dodržuje. Kongres teraz musí rozhodnúť, či Spojené štáty proti Iránu opäť zavedú sankcie.
Irán podpísal jadrovú dohodu so šiestimi svetovými mocnosťami za vlády Trumpovho predchodcu Baracka Obamu. Teherán sa v dohode zaviazal, že obmedzí svoj jadrový program výmenou za zrušenie s ním spojených hospodárskych sankcií. Prezident Trump však dohodu dlhodobo kritizuje a tvrdí, že je najhoršia, akú USA kedy podpísali.
„Amerika je naším najväčším nepriateľom. Nikdy sa nezmierime s ich šikanou ohľadom jadrovej dohody,“ povedal Chameneí.
Chameneího kritika Spojených štátov neustala ani po podpise dohody v roku 2015. Duchovný vodca vtedy povedal, že nevraživosť medzi USA a Iránom, ktorá panuje od iránskej islamskej revolúcie v roku 1979, bude pokračovať, napriek jadrovej dohode.
Irán a Spojené štáty prerušili diplomatické styky krátko po revolúcii, keď iránski militantní študenti zaútočili na americkú ambasádu v Teheráne a zadržali na 444 dní ako rukojemníkov 52 Američanov. Niekdajšia budova americkej ambasády v Teheráne slúži ako múzeum.
Zatiaľ čo niektorí expozíciu označujú za odstrašujúci príklad iránskej protiamerickej a antisemitskej propagandy, podľa iných múzeum dokladá „pravú tvár americkej demokracie“.