„Zámerne kládli prekážky dialógu, ktorého cieľom bolo rozmiestnenie federálnych síl na hraniciach autonómie,“ cituje z vyhlásenia hovorcu federálnych jednotiek portál Centrasia. Podľa jeho slov dôvodom malo byť získanie času, ktorý potrebovali pešmergovia na spevnenie obrany na hraniciach autonómie.
Pritom ešte minulý týždeň iracký premiér Hajdar Abádí vyhlásil dočasné prímerie v súvislosti s vojenskou operáciou v okolí strategického mesta Kirkúk, ale aj v ďalších sporných oblastiach. Nie sú síce súčasťou kurdskej autonómie na severe Iraku, ale väčšinu v nich tvoria Kurdi. Podľa tunajší znalcov pomerov neúspech rozhovorov môže byť začiatkov nových vojenských aktivít Bagdadu.
Podľa kurdského vedenia príčinou neúspechu v spomínanej autonómii sú „neprijateľné a nekonštruktívne“ požiadavky irackej armády. „Oddiely pešmergov zaujali obranné postavenie, ale sú pripravené bez zaváhania brániť kurdský ľud,“ obsahuje o. i. stanovisko tzv. ministerstva pre otázky pešmergov. Akéhosi ministerstva obrany v irackom Kurdistane.
Rozhovory medzi zástupcami irackej armády a velením kurdských milícií pod patronátom protiteroristickej koalície vedenej USA sa začali v Mosúle koncom októbra. Velenie armády žiadalo stiahnutie oddielov pešmergov na hranice autonómie platné od roku 2003.
„Hlavnou úlohou spoločného technického výboru spočíva v rozmiestnení federálnych ozbrojených síl na všetkých sporných územiach, vrátane oblasti na hraniciach zo Sýriou a Tureckom. A to bez ozbrojených stretov,“ citujú agentúry Sáda Chadísího, šéfa kancelárie irackého premiéra.
„Na niektorých úsekoch frontu pokračujú sporadické prestrelky aj s použitím ťažkých zbraní,“ potvrdil pre Pravdu zdroj blízky kurdskému veleniu v Erbile. Dokonca niektorí dvíhajú prst v podobe možnej hrozby prechodu Kurdov na partizánsky spôsob boja. Ako sa však hovorí, nikdy sa kaša neje taká horúca, ako keď sa uvarí.
Svedčí o tom napríklad štvrtkový návrh Erbilu adresovaný Bagdadu. Podľa neho by obe strany mohli spoločne kontrolovať hraničné priechody do Turecka. Súčasťou vytvorených subjektov by mohli byť aj zástupcovia amerického velenia v Iraku. Faktom však ostáva, že strategický priechod na iracko-tureckej hranici nesúci meno Ibráhím Chalíl, cez ktorý prúdi aj iracká ropa k severnému susedovi a ďalej aj do Európy, kontrolovali aj vo štvrtok Turci, ktorí tam už vyvesili svoju zástavu.
„Spoločnosť“ im robia Iračania. Po Američanoch však niet ani stopy. Súčasťou spomínaného návrhu, ktorý sa objavil už v utorok, je o. i. aj zastavenie bojových operácií, spolupráca v rámci boja proti teroristom z tzv. Islamského štátu, ako aj spoločná kontrola „sporných“ území.
Situáciu však dnes komplikuje napríklad postoj Turecka, ktoré už pohrozilo, že zbombarduje základňu kontrolovanú Bagdadom ležiacu pri hranici. V objekte totiž už dlhé roky cvičia Kurdov, ktorí podľa Ankary prenikajú do juhovýchodnej časti Turecka a kladú ozbrojený odpor vládnym jednotkám formou atentátov.
V rovnakej pohraničnej oblasti je aj strategický Bašik, ktorý kontroluje turecká armáda a aj šiitske oddiely známe ako Hášd aš Šábi. Sú tam ako doma. Pritom bojujú na strane vládnych jednotiek s podporou Iránu. Sú tam napriek tomu, že Turecku sa nepáči rozpínavosť Iránu v oblasti. Zašlo to až tak ďaleko, že Bagdad žiada šiitov, aby opustili základňu a Ankara sa na oplátku vyhráža, že bude bombardovať územie irackého Kurdistanu.