Trump odletel do Ázie, stretne sa možno aj s Putinom

Americký prezident navštívi aj Japonsko, kde ho čaká aj golfový turnaj s japonským premiérom Šinzóom Abem.

03.11.2017 11:34 , aktualizované: 19:20
trump Foto: ,
Trumpova administratíva chce označením indo-tichomorský rozšíriť myšlienku, že spomínaný región siaha ďaleko za sféru vplyvu Číny a rozvíjajúcich sa ekonomík východnej Ázie.
debata (14)

Americký prezident Donald Trump odletel na svoju prvú návštevu ázijského regiónu vo funkcii hlavy štátu. V piatok sa zastaví na Havajských ostrovoch a potom navštívi postupne päť štátov.

Pri tej príležitosti sa tiež zúčastní summitu Rady pre ekonomickú spoluprácu Ázie a Tichomoria (APEC) vo Vietname a na záver turné tiež summitu USA a Združenia krajín juhovýchodnej Ázie (ASEAN) na Filipínach.

Na palube Air Force One zamieril Trump z Andrewsovej vojenskej základne po 14:30 SEČ spoločne s prvou dámou Melaniou Trumpovou na Havaj, kde v piatok navštívi velenie americkej tichomorskej flotily a prístav Pearl Harbor. Šéf Bieleho domu potom postupne zavíta do Japonska, Južnej Kórey, Číny, Vietnamu a na Filipíny.

Biely dom potvrdil, že pobyt na Filipínach si prezident oproti pôvodným plánom o deň predĺži. Rozhodol sa totiž zúčastniť 14. novembra tiež východoázijského summitu. Zatiaľ nie je jasné, kedy presne sa prezident vráti do USA.

Do regiónu Ázie mieri Trump v čase diplomatických rozporov so Severnou Kóreou, ktorá k nevôli susedov aj medzinárodného spoločenstva na začiatku septembra vykonala ďalšiu zo svojich pokusných jadrových výbuchov.

Golf v Japonsku

Prvou krajinou, ktorú Trump v Ázii navštívi, je Japonsko, kde ho očakávajú v nedeľu.

Po nedeľňajšom prílete do Japonska čaká na Trumpa golfový turnaj s japonským premiérom Šinzóom Abem. Predpokladá sa, že návšteva amerického prezidenta bude klásť v čase terajšej krízy na Kórejskom polostrove dôraz na spojenectvo medzi Washingtonom a Tokiom.

Tomu zodpovedá aj sprievodný program, pretože Trump sa vedľa japonských činiteľov stretne aj s americkými a japonskými vojakmi alebo rodinami Japoncov unesených severokórejským režimom.

Demilitarizovanú zónu nenavštívi

V obdobnom duchu bude pokračovať aj následná cesta do Kórey, kam priletí v utorok. Stretne sa tu s prezidentom Mun Če-inom, pozrie sa na americkú vojenskú základňu a v juhokórejskom parlamente prednesie prejav na tému priateľstva a spojenectva USA a Kórey.

Dlho sa špekulovalo, že Trump zavíta aj do demilitarizovanej zóny na hraniciach medzi Kóreou a KĽDR. V utorok ale Biely dom oznámil, že sa tak nestane nielen z časových dôvodov, ale aj preto, že cesty do prísne stráženého pohraničia pôsobí už ako klišé.

V stredu 8. novembra odletí Trump z Kórey do Číny, kde zotrvá do piatku. Ostro sledované bude predovšetkým stretnutie s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom, lebo USA chcú prinútiť Čínu k dôraznejšiemu tlaku na KĽDR. V piatok potom Trumpa čaká prílet do vietnamského Danangu a ázijské turné zakončí na Filipínach, kde sa stretne aj s prezidentom Rodrigom Dutertem.

Dôjde k stretnutiu Trump – Putin?

Ruský prezident Vladimir Putin a jeho americký náprotivok Donald Trump by sa mohli zísť budúci týždeň na okraj summitu Rady pre ekonomickú spoluprácu Ázie a Tichomoria (APEC) vo Vietname. Pripustil to Kremeľ.

„Nevylučujeme možnosť takejto schôdzky. Skutočne sa teraz dohaduje. Budeme informovať, akonáhle sa dohodnú všetky podrobnosti,“ povedal novinárom Putinov hovorca Dmitrij Peskov.

O možnej schôdzke s Putinom na summite APEC sa najprv zmienil sám Trump, ktorý sa v televízii Fox News povedal, že by s ruským vodcom rokoval o Severnej Kórei, Sýrii a Ukrajine. „Putin je dôležitý, pretože nám môže pomôcť so Severnou Kóreou,“ povedal podľa agentúry Interfax.

Putin a Trump sa prvýkrát stretli začiatkom júla na summite veľkých ekonomík G20 v Hamburgu, kde diskutovali aj o obvineniach, že Rusko údajne zasahovalo do minuloročných prezidentských volieb v USA. Zhodli sa, že je lepšie sa zamerať na zlepšenie vzťahov než na skoršie spory. Od tej doby sa ale vzťahy medzi Moskvou a Washingtonom ešte viac zhoršili.

Stretnutie s Putinom mu núkali už počas kampane, Trump si to nepamätá

Americký prezident v piatok vyhlásil, že si už nepamätá, či sa počas predvolebnej kampane riešila otázka prípadného stretnutia medzi ním a ruským prezidentom Putinom. To, že sa táto možnosť zvažovala, prezradil vyšetrovateľom zahraničnopolitický poradca Trumpovho volebného štábu George Papadopoulos, ktorý zároveň tvrdí, že o možnosti stretnúť sa s Putinom hovoril aj priamo s Trumpom.

Americký prezident tieto informácie zatiaľ nepotvrdil ani nevyvrátil. „Bolo to veľmi nedôležité stretnutie. Bolo to veľmi dávno. Už si z toho veľa nepamätám,“ povedal Trump v piatok novinárom pred Bielym domom o stretnutí, ktoré sa podľa Papadopoulosa malo konať v marci 2016.

Na Trumpovom účte na sociálnej sieti Instagram sa objavila fotografia z minuloročnej marcovej schôdzky, na ktorej pri stole sedí okrem iných Trump, Papadopoulos a terajší minister spravodlivosti Jeff Sessions. Ten je dnes pod tlakom demokratických členov Kongresu, aby o stykoch Trumpovho volebného tímu s Ruskom vypovedal. Sessions zatiaľ tvrdí, že o nich nič nevie.

Výpoveď Papadopoulosa je súčasťou vyšetrovania, ktoré vedie špeciálny prokurátor Robert Mueller a ktoré je zamerané na údajné zasahovanie Ruska do vlaňajších prezidentských volieb v USA a na možnú spoluprácu medzi Moskvou a Trumpovým volebným tímom.

Medzi republikánskymi zákonodárcami medzitým rastie nespokojnosť s postupom vyšetrovateľa Muellera. Členovia Snemovne reprezentantov Matt Gaetz, Andy Biggs a Louis Gohmert dnes Muellera vyzvali k rezignácii kvôli údajnému konfliktu záujmov.

Poslanci poukazujú na to, že Mueller bol šéfom FBI v čase, keď vtedajší prezident Barack Obama schválil dohodu, podľa ktorej ruská štátna spoločnosť Rosatom ovládla v roku 2013 kanadskú firmu Uranium One, ktorá kontroluje pätinu amerických zásob uránu. Rosatom kúpil Uranium One prostredníctvom svojej dcérskej spoločnosti Atomredmetzoloto (ARMZ).

Gaetz, Biggs a Gohmert tvrdia, že Mueller ako šéf FBI by mohol byť zapletený do vtedy prešetrovanej korupčné kauzy. Rusko sa údajne pri dojednávaní uránovej zmluvy uchýlilo k úplatkom a FBI túto kauzu vtedy vyšetrovala. Zmluva bola napriek tomu uzatvorená.

Najprv klamal, potom Papadopoulos priznal fakty

Papadopoulos poskytol vyšetrovateľom kľúčové dôkazy o kontaktoch medzi ľuďmi z Trumpovho najbližšieho okolia a osobami, ktoré boli podľa ich vyjadrení napojené na ruské vedenie. Na niektorých z týchto stretnutí sa vraj aj sám zúčastnil.

Papadopoulos pôvodne vyšetrovateľom tvrdil, že stretnutia a kontakty s týmito osobami sa uskutočňovali ešte predtým, ako sa stal súčasťou Trumpovej kampane. Neskôr však priznal, že v tomto bode klamal, a že stretnutia sa konali aj v čase, keď už súčasťou Trumpovej kampane bol.

Z Papadopoulosových vyjadrení jasne vyplýva aj to, že o ponuke zo strany osôb údajne napojených na Kremeľ, ktoré vraj spočívali predovšetkým v diskreditácii Trumpovej protikandidátky Hillary Clintonovej, vedel a riešil ju široký okruh ľudí okolo Trumpa.

Trumpova administrátiva mení názov regiónu

Biely dom pred nadchádzajúcou cestou prezidenta Spojených štátov Donalda Trumpa do Ázie ustupuje od regionálneho označenia ázijsko-tichomorský a namiesto toho používa termín indo-tichomorský.

Ako uviedla agentúra AP, cynici by mohli povedať, že je to ďalšia snaha republikánskeho prezidenta rázne sa odlíšiť a dištancovať od svojho demokratického predchodcu Baracka Obamu, zároveň je to ale aj odkaz Číne, ktorá je v oblasti hlavným americkým rivalom.

„Niet pochýb o tom, že v ázijsko-tichomorskom regióne je v 21. storočí budúcnosť Spojených štátov,“ povedal Obama, keď v novembri 2011 prehovoril v austrálskom parlamente.

Prejav bývalého prezidenta Baracka Obamu z roku 2011 v austrálskom parlamente, kde vyzdvihol dôležitosť ázijsko-tichomorského regiónu.

Obama však nebol prvý, kto o ázijsko-tichomorskom priestore a jeho významu pre Spojené štáty hovoril, tento termín sa používal po desaťročia, poznamenala AP. Teraz sa od neho ale Biely dom odvracia.

Trump vraj nevie, či Tillerson zostane ministrom zahraničia

Prezident Donald Trump si nie je istý, že jeho minister zahraničia Rex Tillerson vo vláde zotrvá do konca prezidentovho mandátu. Povedal to v rozhovore pre televíziu Fox News. Trump vraj „nie je šťastný“, že niektorí pracovníci ministerstva zahraničia nepodporujú jeho politický program. Pevné nie je podľa prezidenta ani kreslo ministra spravodlivosti Jeffa Sessions.

Fungovanie diplomatického rezortu sa Trumpovi nepáči, vyplynulo z rozhovoru. Na otázku, či Tillersona ponechá po celú dobu svojho prezidentského mandátu v úrade, odpovedal: „Neviem, uvidíme.“

Prezident zdôraznil, že o zahraničnej politike štátu rozhoduje výhradne on sám. „Som to ja, na kom záleží,“ vyhlásil šéf Bieleho domu pred piatkovým odletom do Ázie.

Informácie o sporoch Trumpa s Tillersonom sa v amerických médiách pravidelne objavujú, naposledy vyvolal pozornosť údajný ministrov výrok o tom, že prezident je hlupák. Tillerson tieto správy poprel, rovnako ako tvrdenie, že mal v úmysle odstúpiť. Tillerson má podľa amerických médií údajne výhrady proti Trumpovmu nedostatočnému odstupu od americkej krajnej pravice a iný názor má na politiku USA voči Severnej Kórei a Iránu.

Tillerson použil termín indo-tichomorský pätnásťkrát

Trumpov hlavný bezpečnostný poradca Herbert McMaster na štvrtkovom brífingu, kde hovoril o nadchádzajúcom ázijskom turné, opakovane hovoril o indo-tichomorskej oblasti. Napríklad zdôraznil, že Trump od januárového nástupu do funkcie telefonicky hovoril s indo-tichomorskými predstaviteľmi štyridsaťtrikrát, sám Trump toto označenie použil aj na stredajšom zasadnutí kabinetu.

Americký minister zahraničia Rex Tillerson hovoril o rozšírení strategických vzťahov s Indiou, ktorá zdieľa obavy Spojených štátov z rastu čínskeho vplyvu. Hovoril tiež o partnerstve s demokratickými spojencami vrátane Austrálie a Japonska, ktorí trvajú na dodržiavaní medzinárodných noriem, ktorými Peking opovrhuje. V prejave Tillerson použil termín indo-tichomorský celkom pätnásťkrát.

Trumpova administratíva chce označením indo-tichomorský rozšíriť myšlienku, že spomínaný región siaha ďaleko za sféru vplyvu Číny a rozvíjajúcich sa ekonomík východnej Ázie.

USA možno dajú KĽDR opäť na zoznam podporovateľov terorizmu

Spojené štáty zvažujú, že Severnú Kóreu opäť zaradia na zoznam krajín podporujúcich terorizmus. Na tlačovej konferencii s novinármi to vyhlásil hlavný bezpečnostný poradca prezidenta Donalda Trumpa Herbert McMaster.

Medzi Washingtonom a Pchjongjangom panuje vyhrotené napätie, ktoré vyvolali severokórejské skúšky balistických striel a v septembri pokusný jadrový výbuch.

McMaster povedal, že teroristické správanie vykazuje množstvo krokov, ktoré KĽDR podniká. Ako príklad spomenul smrť brata severokórejského vodcu Kim Čong-una, ktorého zabili nervovým plynom na letisku v malajzijské metropole Kuala Lumpur. Z vraždy Kim Čong-nama sú podozrivé severokórejské tajné služby. KĽDR akýkoľvek podiel na vražde odmieta.

Americké ministerstvo zahraničia 2. augusta Kongres poveril, aby do 90 dní rozhodlo, či KĽDR spĺňa kritériá na zaradenie na čiernu listinu krajín podporujúcich terorizmus. Vzhľadom na to, že lehota už uplynula, požiadala agentúra AP ministerstvo zahraničných vecí o komentár.

To vo štvrtok oznámilo, že šéf diplomacie Rex Tillerson záležitosť stále vyhodnocuje. „Ministerstvo informovalo členov Kongresu, že (Tillerson) predpokladá uzavretie previerky a oznámenie výsledku do mesiaca,“ citovala AP vyhlásenie ministerstva zahraničia.

Na zozname teraz figurujú Irán, Sudán a Sýria, KĽDR z neho vyškrtli v roku 2008. Spojené štáty Severnú Kóreu z čiernej listiny vyradili za vlády prezidenta Georgea Busha mladšieho, keď Pchjongjang dočasne umožnil medzinárodnú kontrolu svojho jadrového programu. Od toho momentu však Severná Kórea spoluprácu s medzinárodným spoločenstvom opäť zastavila.

14 debata chyba
Viac na túto tému: #Japonsko #Čína #USA #Južná Kórea #Donald Trump #Tichomorie