Tisíce Kataláncov vyrazili do ulíc, blokády komplikovali dopravu

Tisíce ľudí vyrazili v piatok večer do ulíc Barcelony a ďalších katalánskych miest, aby druhý deň v rade demonštrovali za prepustenie bývalých členov regionálnej vlády. Nadviazali tým na blokády významných ciest, ktorými prívrženci zosadeného vedenia cez deň komplikovali dopravu v katalánskej metropole. Informujú o tom španielske médiá.

03.11.2017 14:42, aktualizované: 21:23
Barcelona, protest, Katalánsko Foto: ,
Ulice Barcelony zaplnili tisícky demonštrantov.
debata (46)

Demonštranti po 19:00 SEČ úplne zaplnili priestranstvo pred barcelonským sídlom katalánskej vlády a priľahlé ulice. S katalánskymi vlajkami v rukách volali heslá podpory „politickým väzňom“, ktorých prepustenie požadovali. „Toto nie je spravodlivosť, to je diktatúra,“ skandoval dav na adresu štvrtkového rozhodnutia madridského súdu poslať do väzby osem exministrov obvinených zo vzbury a ďalších trestných činov.

Protestujúci zaplnili aj námestie v iných katalánskych mestách. Najpočetnejšie demonštrácie mimo Barcelonu sa zišli v Girone a Tarragone, kde podľa médií prišlo protestovať až 5000 ľudí. Odnikiaľ nie sú hlásené žiadne násilnosti.

Študenti zablokovali železničnú dopravu

Na protest proti uväzneniu exministrov, ktorých španielska prokuratúra viní zo vzbury kvôli ich snahám o nezávislosť Katalánska, v piatok skupiny ľudí obmedzili prevádzku na cestách. Podľa agentúry Europa Press bolo ráno aj poobede neprejazdných 11 úsekov vrátane významných uzlov. Okrem hlavného ťahu Gran Vía v Barcelone spôsobili dopravné zápchy demonštranti aj na ceste A2 v meste Castellolí či na niekoľkých ďalších cestách v provincii Barcelona, ​​na ktorých je ráno veľké množstvo áut smerom do Barcelony. Asi stovka ľudí blokovala cestu v údolí Aran pri hraniciach s Francúzskom.

Skupina študentov postávala asi 15 minút na koľajniciach v meste Sant Cugat del Valles, a spôsobila tak asi dvadsať minútové meškanie prímestskej vlakovej linky do Barcelony. Študenti držali veľké transparenty s nápisom Slobodu pre politických väzňov. Protest zorganizovala skupina Univerzity za republiku, ktorá v piatok napoludnie vyzvala k protestom na univerzitách.

Barcelonská starostka Ada Colauová na piatok zvolala mimoriadne zasadnutie radnice, ktoré zdôvodnila „veľmi vážnymi bezprecedentnými činmi proti demokracii“. Radní za separatistické strany prišli s transparentmi „Slobodu pre politických väzňov“, s ktorými vyšli aj pred budovu radnice. Solidaritu s uväznenými exministrami vyjadrila aj časť radných v baskickom Bilbau, ktorí vrátane starostu vyšli demonštrovať pred budovu radnice.

Španielsky súd požiadal Belgicko o zatknutie Puigdemonta a exministrov

Španielsky súd v piatok požiadal belgické úrady o zatknutie bývalého katalánskeho premiéra Carlesa Puigdemonta a štyroch obvinených exministrov pobytom v Bruseli. Informujú o tom španielske médiá, podľa ktorých súd vydal vnútroštátny aj európsky zatykač po tom, ako zamietol žiadosť politikov vypovedať na diaľku prostredníctvom videoprenosu. Puigdemontov právnik v piatok uviedol, že jeho klient chce proti vydaniu bojovať zákonnými prostriedkami.

Sudkyňa Carmen Lamelaová vyhovela prokuratúre, ktorá o vydanie zatykača požiadala vo štvrtok. Podľa zdrojov denníka La Vanguardia bola sudkyňa rozhodnutá vydať zatykač hneď v ten istý deň, kvôli neodkladným záležitostiam v iných prípadoch sa však k formulácii zdôvodnenie dostala až v piatok. Niektoré španielske neoficiálne zdroje pritom už vo štvrtok tvrdili, že zatykač bol vydaný.

Lamelaová uviedla, že Puigdemont „zneužíval svoje úradné postavenie“ na prípravu referenda o katalánskej nezávislosti a k ​​vyhláseniu tejto nezávislosti, čo porušuje španielsku ústavu. Zodpovedať sa podľa sudkyne musí osobne pred súdom v Madride.

Po obdržaní zatykača bude ďalší osud politikov v rukách belgických úradov. Puigdemontov právnik Paul Bekaert v piatok v rozhovore s flámskou televíziou Terzake uviedol, že ak belgický súd vydanie expremiéra do Španielska schváli, chce sa odvolať.

Madridská sudkyňa vo štvrtok vyhovela žiadosti prokuratúry a uvalila väzbu na deväť exminister, ktorí sa v ten deň dostavili k výsluchom. Pre jedného z nich navrhla prokuratúra možnosť podmienečného prepustenia na kauciu, ktorú v piatok exminister Santi Vila zaplatil a popoludní bol prepustený. „Apelujem na politické zoskupenia v Španielsku, ktoré majú zmysel pre demokraciu, aby ukončili túto hroznú situáciu s uväznenými politikmi,“ povedal médiám krátko po svojom prepustení Vila. Vyzval „vysoké štátne autority“, aby sa angažovali, pretože táto situácia podľa neho nejde vyriešiť súdne.

Puigdemont chce kandidovať vo voľbách, podľa Madridu môže

Zosadený katalánsky premiér Carles Puigdemont chce kandidovať v predčasných voľbách do regionálneho parlamentu, ktoré španielska vláda vypísala na 21. decembra. Obvinený politík pobytom od začiatku týždňa v Bruseli to povedal v piatkovom rozhovore s belgickou televíziou RTBF.

Hovorca španielskej vlády predtým uviedol, že obvinení katalánski politici môžu kandidovať, kým nebudú odsúdení.

„Som pripravený kandidovať, pokojne aj zo zahraničia,“ vyhlásil politik, na ktorého požaduje španielska prokuratúra vydať európsky zatykač, lebo ho chce dostať pred súd v Madride kvôli obvineniam zo vzbury. Puigdemont dodal, že volebnú kampaň je možné viesť odkiaľkoľvek.

Separatistické strany po štvrtkovom uväznení ôsmich bývalých členov katalánskej vlády kritizovali španielsku justíciu, že sa pod vplyvom centrálnej vlády pokúša ovplyvniť výsledok volieb, ktoré majú podľa predstáv Madridu pomôcť vyriešiť ústavnú krízu v krajine.

Hovorca španielskej vlády a minister školstva Inigo Méndez v piatok novinárom na otázku na možnosť kandidatúry obvinených politikov povedal, že „pokiaľ neexistuje jasný rozsudok, môžu všetci kandidovať“.

Dvaja katalánski separatistickí lídri zostanú vo väzbe

Lídri dvoch veľkých separatistických organizácií v Katalánsku Jordi Sánchez a Jordi Cuixart zostanú vo vyšetrovacej väzbe, kde sú od 16. októbra. Rozhodol o tom v piatok súd v Madride, ktorý zamietol ich odvolanie. Za prepustenie oboch mužov, ktorých ich priaznivci označujú za politických väzňov, sa v posledných dvoch týždňoch konalo niekoľko veľkých demonštrácií v Barcelone i v ďalších katalánskych mestách.

Jordiho Sáncheza z Katalánskeho národného zhromaždenia (ANC) a Jordiho Cuixarta z organizácie Omnium Cultural, poslala sudkyňa Carmen Lamelaová do väzby v polovici októbra po tom, čo ich španielska prokuratúra obvinila kvôli usporiadaniu demonštrácie z 20. septembra. Tú zvolali lídri týchto organizácií potom, čo španielska polícia v ten istý deň vykonala raziu v úradoch katalánskej vlády a zadržala skupinu katalánskych úradníkov. Dôvodom razie bolo plánované referendum o nezávislosti, ktoré Madrid považoval za nelegálne a ktorému sa snažil zabrániť súdne aj silou.

Sánchezovi a Cuixartovi advokáti, ich klienti sú teraz v madridskej väzobnej väznici, argumentovali v odvolaní tým, že nie sú dôvody na väzbu. Podľa nich už okrem iného nehrozí, že by dvojica pokračovala v trestnej činnosti, keďže „politická situácia“ v Katalánsku sa po prevzatí jeho správy Madridom zmenila. Prokuratúra trvala na väzbe, pretože obvinení by podľa nej mohli utiecť a ničiť dôkazy.

Zamietnutie odvolania dvoch separatistických lídrov prichádza deň potom, čo sudkyňa Lamelaová poslala do väzby niekoľko členov bývalej katalánskej vlády, ktorú pred týždňom Madrid odvolal kvôli ich snahám o nezávislosť.

Súd odmietol prerokovať sťažnosť na obmedzenie autonómie Katalánska

Na základe článku 155 Madrid odvolal katalánsku vládu, rozpustil tamojší regionálny parlament a vyhlásil voľby na 21. decembra.

Španielsky ústavný súd zrušil dekrét vyhlasujúci októbrové referendum o nezávislosti Katalánska, pretože odporuje španielskej ústave. Samotný zákon o referende z rovnakého dôvodu ústavný súd anuloval už v polovici minulého mesiaca.

Súd v piatok tiež odmietol prijať na prejednanie sťažnosť predchádzajúcej katalánskej vlády na obmedzenie autonómie Katalánska. Informujú o tom španielske médiá.

Ústavný súd rozhodol, že nebude prerokúvať sťažnosť katalánskej vlády na aplikáciu ústavného článku 155. Tento článok umožňuje obmedziť autonómiu regiónu, ak jeho vedenie porušuje ústavu.

Návrh predložený skôr, ako bol článok použitý

Súd rozhodnutie zdôvodnil tým, že vláda v Madride ho predložila pred tým, než bol článok aktivovaný. To urobila minulý piatok horná komora španielskeho parlamentu, keď schválila predchádzajúci návrh španielskej vlády. Senátori hlasovali ani nie hodinu po tom, čo katalánsky parlament, ovládaný separatistami za bojkotu troch opozičných strán, schválil rezolúciu o nezávislosti.

Na základe článku 155 Madrid odvolal katalánsku vládu, rozpustil tamojší regionálny parlament a vyhlásil voľby na 21. decembra. Tento týždeň v pondelok španielska prokuratúra obvinila zosadené vedenie Katalánska zo vzbury kvôli snahám o nezávislosť, za čo im hrozí až 25 rokov väzenia. Časť exministrov je od štvrtka vo vyšetrovacej väzbe.

Článok 155

  • (1) Ak samosprávny celok neplní záväzky, ktoré mu ukladá ústava alebo iné zákony, alebo koná spôsobom, ktorý vážne poškodzuje všeobecné záujmy Španielska, vláda potom, čo podá oficiálnu sťažnosť prezidentovi samosprávneho celku a nedostane uspokojivú odpoveď, môže po schválení väčšinou v Senáte urobiť všetky opatrenia potrebné na vynútenie daných záväzkov alebo pre ochranu vyššie spomenutých všeobecných záujmov.
  • (2) Za účelom realizácie opatrení uvedených v predchádzajúcom odseku môže vláda vydávať usmernenia všetkým orgánom samosprávnych celkov. "

Dokumenty odporujúce ústave

Ústavný súd v piatok tiež jednomyseľne rozhodol o neplatnosti dekrétu, ktorým bolo na 1. októbra vyhlásené referendum o nezávislosti Katalánska. Samotný zákon o referende anuloval ten istý súd 17. októbra po tom, čo platnosť zákona dočasne pozastavil už 7. septembra. Rozhodnutie zdôvodnil súd tým, že tieto dokumenty odporujú španielskej ústave, ktorá okrem iného zakotvuje jednotu Španielska.

Zákony o referende a o prechode k samostatnosti Katalánska schválil katalánsky parlament začiatkom septembra a oba vzápätí zablokoval ústavný súd. Napriek tomu usporiadala katalánska vláda 1. októbra referendum o nezávislosti, v ktorom sa pri 43-percentnej účasti vyslovilo pre odtrhnutie od Španielska 92-percent zúčastnených.

Podmienky hlasovania ale neboli štandardné, uzavreté zostalo mnoho volebných miestností, pretože Madrid pohrozil trestným stíhaním každému, kto sa na organizovaní referenda bude podieľať. Španielska polícia už predtým zabavovala volebné lístky a urny.

46 debata chyba
Viac na túto tému: #Španielsko #Katalánsko #nezávislosť Katalánska #katalánska kríza #článok 155
Flowers