V čase nezhôd svojej sunnitskej strany s radikálnym šiitskym hnutím Hizballáh spoluvytvárajúcim vládu sa vraj Saad Hariri obáva o svoj život. Jeho rezignácia môže viesť k rastu napätia medzi vyznávačmi oboch vetiev islamu.
„Žijeme v atmosfére podobnej tej, ktorá panovala pred zavraždením mučeníka Rafíka Harírího. Mám dojem, že sa chystá tajné sprisahanie usilujúce o môj život,“ vyhlásil podľa agentúry Reuters štyridsaťsedemročný politik, ktorý do politiky vstúpil práve po bombovom útoku, ktorý v Bejrúte zabil jeho otca.
Premiérsky post už zastával v rokoch 2009 až 2011. Vtedy sa jeho vláda národnej jednoty rozpadla potom, čo ju opustili členovia Hizballáhu a ich spojenci.
Prstom ukázal na Irán
Tentoraz sa Hariri rozhodol odísť sám kvôli nezhodám so šiitskym hnutím, ktoré je podporované Teheránom. Končiaci šéf kabinetu obvinil v rezignačnom prejave práve Iráncov zo zasahovania do arabských záležitostí. Sám Hariri bol blízkym spojencom sunnitskej Saudskej Arábie, ktorá o vplyv na Libanon súperí s Iránom.
Odstupujúci premiér v prejave podľa Reuters obvinil Hizballáh z toho, že „mieria zbraňami“ na Jemenčanov, Sýrčanov i Libanončanov. Spolu s Iránom podľa neho šiitske hnutie doviedlo Libanon do „stredu búrky“.
Libanonský minister financií podľa agentúry Reuters uviedol, že premiérova rezignácia neohrozí ekonomiku krajiny či stabilitu meny.
Podľa médií nie je známe, kde sa teraz Hariri nachádza. Úrad libanonského prezidenta Michela Auna, ktorému Hariri svoju rezignáciu oznámil telefonicky, uviedol, že premiér mu volal zo zahraničia.
Haririho tridsaťčlenná vláda národnej jednoty podľa agentúry AP medzi svoje hlavné úspechy môže počítať fakt, že krajinu uchránila od dopadov občianskej vojny v susednej Sýrii. Haririho rezignácia však zrejme zvýši napätie v krajine, ktorej politická reprezentácia ťažko hľadá vyváženie síl medzi sunnitskou, siitskou a kresťanskou časťou obyvateľov.
O tom, kto by Haririho mohol vo funkcii nahradiť, zatiaľ nie sú žiadne správy.