Puigdemont odišiel do Belgicka, aby tak zabránil násiliu vo vlasti

"Som si absolútne istý, že španielsky štát chystal vlnu tvrdej represie a násilia a zodpovednosť za ne by pripísal nám," povedal v utorok katalánsky exlíder.

07.11.2017 12:10 , aktualizované: 14:45
debata (9)

Zosadený katalánsky premiér Carles Puigdemont sa rozhodol odísť do Belgicka, pretože španielska vláda plánovala rozpútať „vlnu násilia“. Puigdemont to povedal v rozhovore so stanicou Catalunya Radio, keď vysvetľoval svoje rozhodnutie opustiť Španielsko.

V Belgicku teraz on a štyria ministri jeho vlády čakajú na súdne rozhodnutie o prípadnom vydaní do Španielska. Odišli tam 30. októbra. Puigdemont tiež kritizoval európskych politikov za nezáujem o problém Katalánska.

Španielsky štát chystal vlnu represií a násilia

Bývalý premiér vyhlásil, že sa jeho vláda rozhodla rozdeliť. On a štyria ministri odišli do Belgicka, aby otázku nezávislosti Katalánska dostali aj mimo Španielska.

Zosadený katalánsky premiér Carles Puigdemont. Foto: SITA/AP, Manu Fernandez
Puigdemont Zosadený katalánsky premiér Carles Puigdemont.

Zvyšných osem členov vlády je od minulého týždňa v Španielsku vo väzobnej cele. Madrid prevzal správu autonómneho Katalánska, keď tamojší parlament na základe výsledku predchádzajúceho referenda schválil 27. októbra rezolúciu o nezávislosti.

„Myslím, že sme sa nemýlili. Som si absolútne istý, že španielsky štát chystal vlnu tvrdej represie a násilia a zodpovednosť za ne by pripísal nám,“ povedal v utorok Puigdemont, ktorý sa považuje za zástupcu „exilovej vlády“.

Nezáujem o katalánsky ľud

Expremiér takisto kritizoval európskych politikov za to, že podľa neho nevyjadrujú solidaritu so zosadenou katalánskou vládou. Vyhlásil, že „záujmy európskych elít sa úplne nezlučujú so záujmami občanov“ a že problém Katalánska je „záležitosť ľudských práv, ktorá si zaslúži maximálnu pozornosť“.

Belgická justícia má 17. novembra rozhodnúť o požiadavke Madridu na zatknutie Puigdemonta a štyroch bývalých ministrov. V utorok majú do Bruselu doraziť starostovia 200 katalánskych miest a protestovať tam proti uväzneniu časti vlády. Exministrom za vzburu hrozí až 25 rokov väzenia.

V utorok bol zverejnený najnovší celošpanielsky prieskum verejnej mienky, z ktorého vyplýva, že spor medzi Barcelonou a Madridom je po nezamestnanosti druhou najväčšou obavou Španielov. Ešte v septembri, teda pred referendom, boli udalosti v Katalánsku na deviatej priečke problémov, ktorým Španieli čelia.

Do volieb chcú ísť v jednej koalícii

Organizácia Katalánske národné zhromaždenie (ANC), ktorá je jednou z hlavných síl separatistického hnutia, v utorok vyzvala strany, ktoré usilujú o odtrhnutie regiónu od Španielska, aby v nadchádzajúcich regionálnych voľbách kandidovali v jednej koalícii. Voľby sa budú konať 21. decembra a strany majú už len dnešok, aby ohlásili prípadné vytvorenie koalícií a tiež zloženie svojho vedenia.

ANC vyzvalo priaznivcov odtrhnutia, aby vytvorili spoločnú koalíciu a aby do nej boli zahrnutí aj tí aktivisti a členovia odvolanej katalánskej vlády, ktorí sú teraz vo väzbe.

Pred rozpustením mali separatisti v parlamente nevýraznú väčšinu. Agentúra AP napísala, že podľa nových prieskumov verejnej mienky bude decembrové hlasovanie veľmi tesné. V októbrovom referende hlasovalo 43 percent oprávnených voličov a z nich 90 percent bolo pre nezávislosť Katalánska na Španielsku.

9 debata chyba
Viac na túto tému: #Španielsko #Belgicko #Katalánsko #Carles Puigdemont #katalánska kríza