Deklarácia o nezávislosti navrhuje začať proces, ktorý skončí vytvorením a schválením ústavy samostatnej katalánskej republiky. Dokument schválili v tajnom hlasovaní na plenárnom zasadnutí separatistickí poslanci, ktorí mali v katalánskom parlamente väčšinu. Opozícia hlasovanie bojkotovala.
Po schválení deklarácie španielska vláda so súhlasom hornej komory španielskeho parlamentu prevzala priamu správu nad Katalánskom. Odvolala tamojšiu vládu, rozpustila tamojší parlament a na 21. decembra vyhlásila v regióne voľby. Minulý týždeň potom španielska prokuratúra obvinila zosadenú katalánsku vládu aj vedenie parlamentu zo vzbury, za čo im hrozí až 25 rokov väzenia.
Časť bývalých ministrov je od minulého týždňa vo väzbe, jeden exminister bol prepustený na kauciu. Zvyšok zosadenej katalánskej vlády, vrátane expremiéra Carlesa Puigdemonta je v Belgicku, ktorého súdy majú rozhodnúť o vydaní týchto katalánskych politikov do Španielska.
Ústavný súd v stredu tiež anuloval zákon o právnej transformácii a založení samostatnej republiky, ktorú katalánsky parlament schválil 8. septembra. Aj jeho platnosť už v septembri ústavný súd pozastavil, kým o ňom nerozhodne.
Katalánci chcú prepustenie politikov
Hlavnú vlakovú stanicu v Barcelone pre veľké množstvo demonštrantov uzavreli. Protestujúci zablokovali nástupišťa aj koľaje a niesli transparenty s nápisom „Slobodu pre politických väzňov“. Za prepustenie katalánskych exministerov, ktorí sú pre snahy o nezávislosť Katalánska od minulého týždňa vo väzbe, sa v podvečer zišlo niekoľko tisíc ľudí aj pred barcelonskou katedrálou.
Tisíce ľudí demonštrovali za prepustenie exministrov aj v mestách Terrasa a Girona. V Girone tiež okupovali demonštranti koľaje španielskych vysokorýchlostných vlakov AVE.
Demonštráciu na šiestu hodinu večernú SEČ zvolali separatistické organizácie Katalánskej národné zhromaždenie (ANC) a Omnium Cultural. Ich dvaja lídri sú vo väzbe už od 16. októbra za to, že zvolali septembrovú manifestáciu proti raziu španielskej polície na úradoch katalánskej vlády.
Ľudia pred katedrálou v Barcelone nesú transparenty s heslami „Slobodu pre politických väzňov“ a volajú „Puigdemont je náš prezident“, s odkazom na expremiéra Carlesa Puigdemonta a vyhlásení nezávislej katalánskej republiky. Niektorí tiež skandujú „Väzenie pre Mariana Rajoya“. Ten ako španielsky premiér koncom októbra so súhlasom hornej komory španielskeho parlamentu rozhodol o zosadení katalánskej vlády a rozpustenie tamojšieho parlamentu. Na 21. decembra vyhlásil v Katalánsku voľby.
Separatisti do volieb nepôjdu v rámci koalície
Katalánske separatistické strany nepôjdu do decembrových volieb regionálneho parlamentu v rámci jednej veľkej koalície. Dve hlavné strany, ktoré presadzujú nezávislosť Katalánska, Republikánska ľavica Katalánska (ERC) a Demokratická európska strana Katalánska (PDeCAT) pôjdu do volieb oddelene. V termíne pre registráciu, ktorý vypršal o polnoci z utorka na stredu, sa zapísali štyri koalície.
Žiadna z dvoch hlavných strán, ktoré nechcú odtrhnutie Katalánska od Španielska, volebnej koalície nezaregistrovala. Katalánski ľudovci (PPC) a katalánski socialisti (PSC) tak budú tiež kandidovať samostatne. Samostatne pôjde do volieb aj najradikálnejšiu separatistická strana Kandidátka ľudovej jednoty (CUP). Termín pre registráciu kandidátok s menami uchádzačov o mandáty poslancov vyprší 17. novembra.
Volebná kampaň začne 5. decembra a skončí 19. decembra, dva dni pred voľbami. Tie sa budú konať neobvykle v pracovný deň, vo štvrtok 21. decembra. Hlasovať v nich môže 5,5 milióna voličov, z toho okolo 225 000 ich žije v zahraničí.
Podľa prieskumov verejnej mienky z minulého týždňa by mala voľby s prehľadom vyhrať ERC, ale separatistické strany by v parlamente stratili absolútnu väčšinu.
Demonštrujúci pred barcelonskou katedrálou vypískali šéfa odborového zväzu UGT v Katalánsku Camila Rosa, keď sa chystal vystúpiť s prejavom. Jeho odborový zväz sa totiž nepripojil ku generálnemu štrajku.
Podobné demonštrácie sa konali už popoludní v centre Barcelony pred sídlom katalánskej vlády či v Girone pred tamojšej radnicou.
V Katalánsku sa koná generálny štrajk, doprava je ochromená
V Katalánsku, ktoré v posledných týždňoch zažíva početné demonštrácie kvôli separatistickým snahám jeho bývalej vlády a odvetným krokom Madridu, sa v stredu koná generálny štrajk.
Vyhlásila ho Konfederácia katalánskych zväzov (CSC), ktorá združuje zamestnancov rôznych odvetví, vrátane verejnej správy, školstva či zdravotníctva. Oficiálnym dôvodom je protest proti nízkym mzdám a zlým podmienkam na trhu práce. Dva veľké odborové zväzy oznámili, že sa k štrajku nepripoja, ale na poludnie a na šiestu hodinu večer zvolali manifestácie.
Do Katalánska sa podľa Rajoya po voľbách vráti normálna situácia
Decembrové katalánske regionálne voľby začnú novú politickú éru a v Katalánsku sa obnoví normálna situácia. V parlamente v Madride to v stredu povedal španielsky premiér Mariano Rajoy.
V prejave k španielskym poslancom obhajoval rozhodnutie Madridu prevziať riadenie Katalánska, keď tamojší parlament koncom októbra vyhlásil nezávislosť regiónu. Predtým sa pre ňu pri tridsaťpercentnej účasti vyslovilo podľa katalánskych úradov 90 percent účastníkov referenda o nezávislosti.
Rajoyova vláda odvolala katalánsku regionálnu správu a jej členom hrozia vysoké tresty za vzburu. Madrid na 21. decembra vypísal regionálne voľby.
„Dúfam, že tieto voľby otvoria novú politickú éru spoločnej existencie, v ktorej sa budú rešpektovať pravidlá a oživí sa španielska ekonomika,“ povedal Rajoy.
Čelil otázkam opozičných poslancov, z ktorých niektorí hovorili o „nedýchateľnom ovzduší“, ktoré zavládlo po uväznení časti bývalej katalánskej vlády. Ďalší potom vyzývali k dialógu s Katalánskom.
Rajoy povedal, že je pripravený viesť „dialóg v rámci zákona“, a vyhlásil, že politici si nemôžu vymyslieť paralelné zákony a jednostranne vyhlásiť nezávislosť. Vyjadril tiež obavy zo stavu ekonomiky, ktorý sa vraj kvôli udalostiam v Katalánsku zhoršil. Postihnutá je podľa neho oblasť cestovného ruchu a trh s nehnuteľnosťami.
Zo zákona by sa aj v čase štrajku mali zabezpečiť minimálne služby, najmä v zdravotníctve a školstve. Úplne normálne by mali fungovať zdravotné pohotovosti. Verejná doprava má byť v rannej a večernej špičke zaistená z 50 percent a v ostatných hodinách najmenej z 25 percent. Obmedzená by takto mala byť napríklad električková doprava v Barcelone. Ostatná verejná doprava v katalánskej metropole, vrátane autobusov na letisko má byť podľa denníka La Vanguardia obmedzená na polovicu spojov.
Katalánci blokujú cesty a komplikujú dopravu
Katalánski demonštranti zablokovali niektoré cesty na severovýchode Španielska. Kvôli štrajku sú neprejazdné aj niektoré trasy do Francúzska. Podľa katalánskych úradov je doprava ochromená na asi 50 miestach a problémy sú aj na hlavnej barcelonskej triede Diagonal.
Ráno demonštranti zablokovali niekoľko ciest vrátane diaľnice severne od Girony (španielsky Gerony), čo je hlavná trasa spájajúca Španielsko s Francúzskom. Ochromená je aj diaľnica medzi Barcelonou a Madridom. Štrajk sa prejavila aj na železnici, pretože rýchlovlak, ktorý bol na trase Barcelona-Lyon a do Lyonu mal doraziť popoludní, sa musel vrátiť.
Na niektorých zablokovaných miestach sa objavili ľudia s transparentmi vyzývajúcimi na prepustenie väznených separatistov. V Girone niekoľko sto ľudí prerazilo policajnú barikádu a postupovalo na koľaje, aby prerušili železničnú dopravu.
Protest by sa mohol dotknúť tiež škôl, naproti tomu obrie barcelonské trhovisko Mercabarna prevádzku neprerušilo. Otvorili sa aj barcelonské kaviarne a obchody, metro funguje z približne 85 percent.
Pripojili sa aj študenti
Konanie štrajku, ku ktorému sa pripoja napríklad aj niektoré študentské organizácie či najväčšie školské odbory, nebolo do poslednej chvíle jasné. Až v utorok večer zamietol katalánsky najvyšší súd sťažnosť zamestnávateľského zväzu, ktorý požadoval zablokovanie štrajku kvôli jeho údajným politickým dôvodom. Štrajk podporujú totiž aj separatistické organizácie Katalánske národné zhromaždenie (ANC), Omnium či asociácia starostov za nezávislosť (AMI).
Štrajk sa koná krátko po tom, čo Madrid koncom októbra prevzal priamu správu nad Katalánskom za čo španielska prokuratúra obvinila zosadenú katalánsku vládu a vedenie rozpusteného katalánskeho parlamentu zo vzbury. Niekoľko exministrov je kvôli tomu vo vyšetrovacej väzbe.
Belgický premiér: Puigdemontov prípad je záležitosťou súdov
Belgický premiér Charles Michel odmieta komentovať politické kroky zvrhnutého katalánskeho lídra Carlesa Puigdemonta, ktorý sa aktuálne nachádza v Belgicku. Zároveň tvrdí, že jeho prípadom sa musia zaoberať výlučne súdne orgány. Michel v stredu belgickým zákonodarcom povedal, že sa ako premiér nemusí vyjadrovať k súdnym záležitostiam, či už v Belgicku alebo medzi európskymi krajinami navzájom. Poslanci totiž premiéra kritizovali za jeho prístup ku kríze v Katalánsku a jej dopad na Belgicko, kde Puigdemont a štyria ministri bojujú proti vydaniu do Španielska.
Zatiaľ čo niektorí belgickí vládni predstavitelia odsudzujú Španielsko za to, ako pristupuje ku katalánskym lídrom, Michel vyhlásil, že partnerom preňho ostáva španielska vláda. „Máme rokovacieho partnera a tým je vláda v Madride. Je ním Španielsko,“ skonštatoval.