Stoltenberg: Snaha KĽDR o jadrové zbrane je globálnou hrozbou

Snaha Severnej Kórey získať jadrové zbrane je podľa generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga globálnou hrozbou. Preto je podľa názoru krajín aliancie treba presadiť plné zavedenie sankcií, ktoré odsúhlasila Bezpečnostná rada OSN.

08.11.2017 13:08 , aktualizované: 20:09
Jens Stoltenberg Foto: ,
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.
debata (32)

Špeciálnu úlohu v tomto ohľade zohrávajú Rusko a Čína ako stáli členovia Bezpečnostnej rady a susedia KĽDR, myslí si Stoltenberg.

Situácia okolo Severnej Kórey a jej jadrového a raketového programu bola jednou z tém večere ministrov obrany členských krajín aliancie v Bruseli.

Pre opakované jadrové testy a skúšky balistických rakiet sprísnila Bezpečnostná rada OSN v septembri sankcie voči KĽDR. Tento krok Stoltenberg uvítal a postup Pchjongjangu označil za nezodpovedný.

„Tlak je cestou k mieru. Potrebujeme politický a diplomatický tlak. Ale predovšetkým je potrebný hospodársky tlak. Potrebujeme plné a transparentné presadenie ekonomických sankcií,“ vyhlásil generálny tajomník NATO pri príchode na rokovanie.

Vzniknú nové veliteľstvá

Ministri obrany krajín Severoatlantickej aliancie v Bruseli podľa očakávaní odsúhlasili zámer rozšíriť aliančné veliteľské štruktúry. Budúce nové veliteľstvo majú podľa generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberg zabezpečiť rýchlu a primeranú reakciu organizácie na súčasné bezpečnostné hrozby. Podporí totiž najmä rýchlu mobilitu síl členských krajín.

Prvé z novo vznikajúcich veliteľstiev bude zodpovedné za otvorené a bezpečné komunikačné línie a dopravné trasy medzi Severnou Amerikou a Európou. O podrobnostiach sa ešte len bude rokovať, podľa diplomatov je však pravdepodobné, že vznikne v americkom Norfolku.

Ďalšie nové veliteľstvo má zlepšiť možnosti presunov síl priamo v Európe, veľký záujem má Nemecko. Vojenskí velitelia teraz budú pracovať na podrobnostiach, výsledky ich práce preberú ministri na svojom ďalšom stretnutí budúci rok vo februári.

NATO sa sústredilo na Afganistan

Po konci studenej vojny malo NATO v niekoľkých desiatkach veliteľstiev viac ako 22 000 vojakov, teraz na siedmich jeho veliteľstvách pracuje asi 7000 ľudí. Aliancia sa v minulých rokoch sústredila predovšetkým na expedičné operácie, ako bola tá v Afganistane.

„Samozrejme, vojenská mobilita nie je len vecou pre armády,“ upozornil Stoltenberg s tým, že reagovať musia celé vlády. „Preto musia ministri obrany zabezpečiť, že si ich kolegovia riadiaci rezorty vnútra, financií a dopravy budú vedomí vojenských požiadaviek,“ podotkol.

Aliancia tiež v tejto veci svoj postup koordinuje s Európskou úniou, zdieľa napríklad informácie o požiadavkách na civilnú infraštruktúru ako sú mosty, železnice a podobne.

Reakcia na Rusko

Aliancia prvým rozšírením a úpravami svoje veliteľské štruktúry podľa Stoltenberga reaguje na zmenenú bezpečnostnú situáciu v Európe. NATO už od summitu vo Walese v roku 2014 posilňuje svoje schopnosti brániť územnú celistvosť členských krajín, predovšetkým v reakcii na správanie sa Ruska.

Stoltenberg pripomenul, že Rusko v minulých rokoch výrazne pokročilo v modernizácii vlastnej armády, ale predovšetkým na Ukrajine ukázalo, že je ochotné voči susedným krajinám vojenskú silu tiež použiť.

Ministri obrany preberali tiež možnosti, ako posilniť schopnosti NATO v kybernetickej obrane. Ministri schválili vznik nového strediska, ktoré počítačovú problematiku pomôže plne integrovať do všetkého aliančného plánovania a operácií. „Schopnosti v tejto oblasti budú plne patriť štátom, rovnako ako im patria tanky, lode a lietadlá, ktoré sa zúčastňujú misií NATO,“ upozornil Stoltenberg.

32 debata chyba
Viac na túto tému: #NATO #KĽDR #Jens Stoltenberg