Nadmernou prítomnosťou takýchto krkavcovitých vtákov trpí najmä mestská časť Siget, kde okrem viacerých napadnutí psov už zaznamenali aj dva útoky na ľudí. Popri tom predstavuje pre Sigeťanov každodenný problém neutíchajúce krákanie, kvôli ktorému nemôžu spať, a odpadky, ktoré sú neustále rozhádzané okolo odpadkových košov v parkoch.
„Zatiaľ sme zaznamenali dva útoky na ľudí a ohrozené sú aj deti, pretože hniezda vrán sú aj pri materskej školy. Najviac útokov bolo na psov, vrany ich vedia ošklbávať a využívať psiu srsť pri stavbe hniezd. Je ťažké spočítať, koľko tých vrán je, ale určite na každom treťom strome majú dve tri hniezda,“ povedala podpredsedníčka Občianskeho združenia Siget Gordana Pasanecová.
Možno nepomôžu ani dravce
Podobné problémy majú aj v ďalších obvodoch. V Remetinci napríklad ľudia kvôli vranám už roky nechodia do jedného parku, v okolí ktorého nemôžu obyvatelia kvôli rámusu spôsobovaného vtákmi otvárať okná. Predstaviteľ miestnych úradov v mestskej časti Dugave Branko Premec tvrdí, že na jednom strome v parku napočítal 16 hniezd.
Obyvatelia Sigetu prišli s nápadom využiť na vyriešenie problému dravé vtáky, sokoly alebo jastraby, ktorí by vrany zo štvrte vyhnali. Aj keď úrady túto myšlienku prijali ako schodnú, jej realizáciu spomaľujú potrebné povolenia. Ministerstvo životného prostredia musí vydať súhlas s chovom dravých vtákov, zatiaľ čo ich použitie schvaľuje ministerstvo poľnohospodárstva.
Expertka Ingeborg Bataová zo združení na ochranu voľne žijúcich zvierat AWAP ale pochybuje, že sa pomocou dravcov podarí vrany odniekiaľ vypudiť natrvalo. Upozornila, že vrany sú inteligentné tvory a keď pochopia, že ich dravý vták v skutočnosti nenapadá a v danom mieste nie je stále, do priestoru, ktorý opustili dočasne, sa zase vrátia.
„Okrem toho, keď majú mladé, mohli by samy na jastraba zaútočiť,“ citovali Bataovú noviny Jutarnji.