Zdroje z prostredia diplomatov uvádzajú, že obe ponuky jasne vyčnievajú spomedzi ostatných, ktoré predložilo ďalších 19 kandidátskych krajín. Informoval o tom internetový portál novín Financial Times. Do úvahy podľa neho vraj prichádza ešte Amsterdam a Kodaň. EMA sa musí pre brexit z Veľkej Británie vysťahovať.
Ponuka z Bratislavy sa spočiatku stretla s vlažnou reakciou. Až 70 percent pracovníkov agentúry v prieskume potvrdilo, že by zrejme inštitúciu opustili, ak by sa presídlila do nášho hlavného mesta. Uvádza to Financial Times. Napriek tomu kompetentní považujú Bratislavu za najsilnejšieho kandidáta v strednej a východnej Európe. V prospech Slovenska hovorí aj to, že u nás zatiaľ nesídli žiadna agentúra EÚ.
Najhoršie je to, že Londýn je naozaj top medzi všetkými mestami, a keď pôjdu zamestnanci do akéhokoľvek iného, tak sa im to nebude páčiť.Štefan Krchňák, člen Slovenskej lekárnickej komory
Slovensko je ako člen eurozóny v Bruseli vnímané ako bašta proeurópskych názorov v regióne ľahostajnom k európskej integrácii. Európske oficiálne zdroje zároveň upozornili na vlnu nevôle, ktorú môže vyvolať neumiestnenie aspoň jednej z agentúr do niektorej stredo- alebo východoeurópskej krajiny.
To, že Slovensko má šancu, potvrdili Pravde viaceré diplomatické zdroje v Bruseli. Bratislava patrí do užšieho okruhu favoritov, ktorý momentálne zahŕňa päť až šesť krajín. O dobrej pozícii našej krajiny hovorí aj Tomáš Prouza, bývalý český štátny tajomník pre európske záležitosti.
Podľa neho by mali členské štáty brať do úvahy geografickú rovnováhu v rámci EÚ, teda fakt, že krajiny strednej a východnej Európy majú menšie zastúpenie agentúr únie. „Samozrejme, nie je to jediné kritérium a nemôže nahradiť dobrú ponuku. Slovensko to však urobilo dobre. Má intenzívnu diplomatickú ofenzívu,“ povedal Pravde Prouza. V prospech Bratislavy bude podľa neho hrať aj v poslednom čase výrazný proeurópsky postoj.
Foto: SITA/AP, Frank Augstein
Odborník na EÚ vidí šance Slovenska v kombinácii toho, čo ponúka, a toho, aký odkaz vysiela smerom k únii. "A to, že je potrebné zlepšiť spravodlivé rozdeľovanie agentúr do nových členských štátov, posilňuje pozície vašej krajiny napríklad oproti Taliansku a ďalším,“ tvrdí Prouza.
Diplomatický boj však bude veľmi tvrdý. V prípade agentúr idú pri väčšine krajín bokom predstavy o solidarite. Najmä Taliansko sa snaží presadiť agresívnou kampaňou.
Bývalý český štátny tajomník si myslí, že Talianom môže ich prístup uškodiť. "Príliš hovoria o tom, že majú na to nárok, že to musia dostať, lebo sú veľká a významná krajina. Chýba tam však niečo, čo celkom dobre zvládajú Slováci, ale aj Holanďania či Íri,“ pripomenul Prouza. Znamená to podľa neho zameriavať sa na pozitívny prístup a hovoriť, prečo je kandidatúra dobrý nápad a prečo stojí za to ju podporiť.
Nedávno podpornú kampaň pre Miláno robilo aj talianske veľvyslanectvo na Slovensku. Pozvali na ňu viacerých predstaviteľov politickej aj farmaceutickej sféry. Medzi nimi aj Štefana Krchňáka, člena Slovenskej lekárnickej komory a člena za Slovensko v PGEU (Pharmaceutical Group of European Union) – organizácie, ktorá zastupuje lekárnikov v Európe. „Zúčastnil som sa tejto akcie a povedal som im, že v Miláne už sídlia dve európske agentúry, tak by nám mali dopriali jedno sídlo aj v Bratislave,“ povedal Krchňák.
„Najhoršie je to, že Londýn je naozaj top medzi všetkými mestami, a keď pôjdu zamestnanci do akéhokoľvek iného, tak sa im to nebude páčiť,“ poznamenal Krchňák. Potvrdila to aj anketa medzi pracovníkmi EMA. „Na Slovensko by prišlo len 30 percent zamestnancov EMA z Londýna, ale do Viedne by prišlo 65 percent. Takže ďalšej jednej tretine sa nepáči ani Viedeň,“ skonštatoval.
Podľa Krchňáka hlasovať za Bratislavu budú všetky východoeurópske štáty. „Mám také informácie, že desať krajín by malo hlasovať v náš prospech a predpokladám, že sa k nim pridá aj nejaká západná krajina,“ poznamenal. To, kde nakoniec bude agentúra sídliť, bude podľa neho politické a nie odborné rozhodnutie. Myslí si však, že agenda sa dá rovnako spracovať z Milána, ako aj z Bratislavy. „Či to bude pre nás výhra, alebo prehra, rozdiel bude o chlp,“ odhadol Krchňák.
"Kľúčové bude, ako sa k tomu postavia Nemecko a Francúzsko,“ tvrdí Prouza s tým, že obe majú vlastného kandidáta na liekovú agentúru, ale aj na bankovú, o ktorej sa tiež rozhoduje. "Ak však chce niekto vyhrať, potrebuje minimálne jednu z týchto dvoch veľkých krajín na svojej strane,“ doplnil Prouza.
Ministerstvo zdravotníctvo si je isté, že Bratislava patrí medzi najlepšie hodnotené kandidatúry. „Podľa hodnotenia Európskej komisie spĺňa slovenská ponuka všetky požadované kritériá a požiadavky, čo vnímame ako výbornú vizitku doterajšej práce celého prípravného tímu,“ reagovala hovorkyňa rezortu Zuzana Eliášová. Oficiálnu podporu Slovensku podľa nej dosiaľ vyjadrili Česká republika a Maďarsko.
Naša kandidatúra má však jedno slabé miesto, a tým sú práva gejov a lesieb. Slovenské zákony zväzky rovnakého pohlavia ani adopciu detí u nich neuznávajú. Všimli si to aj zamestnanci EMA, ktorí to v prieskume označili za prekážku. Minister Drucker pritom na minulotýždňovej návšteve v Bruseli sľuboval, že takéto dvojice u nás problém mať nebudú.
„Ak už máte partnera, nezáleží na tom, akého pohlavia, a prídete na Slovensko, máte úplne rovnaké práva ako heterosexuálne manželstvá,“ tvrdil minulý týždeň Drucker pre portál EUobserver. Rezort ministrove slová v stanovisku pre Pravdu korigoval. „Slovenská republika rešpektuje právo každého obyvateľa žiť s partnerom, ktorého si slobodne vyberie. Nikomu nebudú upierané ani pridávané práva navyše voči ostatným,“ uviedla Eliášová.
Pravda však je, že LGBTI páry by mohli mať napríklad problém, ak by jeden z nich skončil v nemocnici. Podľa slovenskej legislatívy by lekári druhého partnera k nemu nemali pustiť ani by nemohli informovať o jeho zdravotnom stave, lebo podľa našich zákonov nemá ako preukázať, že je rodinný príslušník. Komplikovaná situácia by bola s rodinami, ktoré by prišli na Slovensko s osvojenými deťmi. Naše úrady by mali chaos v tom, ako uznať rodné listy detí.
Európska lieková agentúra sa považuje za významnú inštitúciu spomedzi ďalších 40 európskych agentúr. Pracuje v nej 900 zamestnancov a každý rok ju navštívi približne 35-tisíc regulačných pracovníkov a vedcov. Zohráva významnú úlohu v schvaľovaní nových liekov predávaných na európskom trhu. Jej ročný rozpočet je 360 miliónov eur.
O novom sídle by sa malo rozhodnúť 20. novembra. Hlasovací systém v tomto prípade Financial Times označili za nepredvídateľný. Krajiny totiž budú hlasovať za tri ponuky – najlepšia dostane tri body, druhá dva a tretia najlepšia jeden bod. Ak v prvom kole nezíska jedna ponuka prevažnú časť hlasov, tri najlepšie ponuky pôjdu do ďalších kôl, kým sa nerozhodne o víťazovi. Voľba je tajná.
Pôvodnú agentúrnu správu sme nahradili článkom z denníka Pravda.