Misiu sa podarilo vytvoriť v roku 2015 ako spoločnú iniciatívu USA a Ruska. Nadväzovala na dohodu z roku 2013, že Sýria zničí svoje chemické zbrane. Mandát misie sa mal skončiť v piatok. Viaceré prípady, ktoré vyšetrovala, ukázali, že režim diktátora Bašára Asada, podporovaný Ruskom a Iránom, stále vlastní zakázané látky.
Nevidím však zmysel v tom, aby sme sa Rusko snažili uspokojiť v Bezpečnostnej rade. V Sýrii sa cíti príliš silné na to, aby robilo kompromisy.Thomas Pierret, expert na Blízky východ
Vyšetrovatelia OSN, ktorí skúmali aprílový chemický útok v Chán Šajchúne, vydali správu, že to bola sýrska vláda, ktorá proti civilistom použila sarín. V sýrskom meste zahynulo najmenej 74 ľudí.
Damask zodpovednosť napriek dôkazom odmieta a Moskva ho v tom podporila. Preto aj vo štvrtok večer Rusko vetovalo v BR OSN rezolúciu, ktorá mala viesť k pokračovaniu vyšetrovacej misie. Bez moskovského nie by pritom mohla ďalej pracovať. K Rusku sa v 15-člennej Bezpečnostnej rade pridala len Bolívia. Zdržali sa Egypt a Čína, ktorá v minulosti viac ráz Moskvu v otázkach Sýrie priamo podporila.
Foto: Reuters, LUCAS JACKSON
Rusko po odmietnutí rezolúcie na žiadosť Bolívie predložilo vlastný návrh. Ten však nezískal podporu. S moskovským pokusom súhlasili len štyri krajiny. Na to, aby rezolúcia prešla v Bezpečnostnej rade, musí získať deväť hlasov. Zároveň ju nesmie vetovať žiadny zo stálych členov, teda Čína, Francúzsko, Rusko, Spojené štáty a Veľká Británia.
"Odsudzujeme akékoľvek použitie chemických zbraní,“ vyhlásil v súvislosti s rezolúciami ruský veľvyslanec pri OSN Vasilij Nebenzia. Moskva a Damask neustále obviňujú z použitia zakázaných látok teroristov. Misia Organizácie Spojených národov v jednom prípade potvrdila, že extrémisti z Islamského štátu (IS) útočili yperitom.
"Niektorí členovia Bezpečnostnej rady odmietli podporiť náš návrh a nesú plnú zodpovednosť za ukončenie činnosti Spoločného vyšetrovacieho mechanizmu,“ povedal ruský diplomat. Moskva požadovala, aby OSN nebrala správu misie do úvahy a začalo sa opätovné vyšetrovanie.
"Tým, že sme eliminovali našu schopnosť identifikovať útočníkov, Rusko podkopáva našu schopnosť odradiť ich od budúcich útokov. Rusko zničilo vyšetrovací mechanizmus, ktorá má v tejto rade jasnú podporu,“ reagovala americká veľvyslankyňa pri OSN Nikki Haleyová.
Roztržka USA a ďalších západných veľmocí s Ruskom, pokiaľ ide o Sýriu prichádza týždeň po tom, čo americký prezident Donald Trump a jeho ruský náprotivok Vladimir Putin vydali v súvislosti so situáciou v blízkovýchodnej krajine spoločné vyhlásenie. V ňom potvrdili, že chcú poraziť IS v Sýrii, že medzi krajinami majú ostať otvorené vojenské komunikačné linky a zhodli sa na tom, že konflikt v krajine nemá silové riešenie.
Je nespochybniteľné, že Rusko má zásadný vplyv na Asadov režim. Sýrsky diktátor by možno dnes už nebol pri moci, keby sa Moskva v roku 2015 vojensky do konfliktu v Sýrii nezapojila. "Nevidím však zmysel v tom, aby sme sa Rusko snažili uspokojiť v Bezpečnostnej rade. V Sýrii sa cíti príliš silné na to, aby robilo kompromisy. Dokonca ani v prípade takej medzinárodne uznanej normy, ako je zákaz chemických zbraní,“ reagoval pre Pravdu Thomas Pierret, expert na Blízky východ z Edinburskej univerzity.
O kompromis sa však v Bezpečnostnej rade pokúša Japonsko. Navrhlo rezolúciu, ktorá predlžuje pôsobenie vyšetrovacej misie o 30 dní. Do dvoch týždňov by mal generálny tajomník OSN António Guterres predložiť rade návrh, akú štruktúru by malo mať budúce vyšetrovanie. O rezolúcii sa malo hlasovať po uzávierke tohto vydania denníka Pravda.