Merkelová je pripravená ísť do predčasných volieb, nie však rezignovať

Nemecká kancelárka Angela Merkelová (CDU) je pripravená viesť kresťanských demokratov aj do predčasných volieb, ak na ne dôjde. O tom, že po krachu koaličných rokovaní CDU / CSU so slobodnými demokratmi (FDP) a Zelenými by rezignovala, neuvažovala. Povedala to v rozhovore s verejnoprávnymi televíziami ARD a ZDF. Nemecko podľa nej teraz potrebuje stabilitu. K variantu menšinovej vlády je aj preto skeptická.

20.11.2017 14:14 , aktualizované: 20:52
Merkelová, Schulz Foto: ,
SPD nemá podľa svojho vedenia na pokračovanie veľkej koalície mandát od voličov.
debata (29)

Merkelová pripomenula, že v kampani pred septembrovými parlamentnými voľbami často odpovedala na otázku, či kandiduje na celé štyri roky. Vždy na to odpovedala, že áno, preto by bolo veľmi zvláštne, keby len dva mesiace po voľbách odstúpi, myslí si.

Šesťdesiattriročná politička, ktorej vyjednávací štýl kritizovala FDP a naopak chválili CSU a Zelení, je presvedčená, že sa osobne v sondovacích rozhovoroch chýb nedopustila. „Urobila som všetko, čo som mohla“, podotkala s tým, že strany vo vyjednávaní, ktoré nakoniec ukončila FDP, výrazne pokročili.

Veľká časť Nemcov si po krachu rozhovorov o vláde praje nové voľby

V prieskume pre televízie RTL a n-tv sa pre predčasné voľby vyslovilo 45 percent opýtaných. Ďalších 27 percent chce veľkú koalíciu, 24 percent je pre menšinovú vládu.

Predčasné voľby sú po krachu vyjednávania CDU / CSU, slobodných demokratov (FDP) a Zelených najpravdepodob­nejšíM variantom. Na rozloženie politických síl by toho ale zrejme príliš nezmenili. CDU / CSU by teraz získala 31 percent hlasov (v septembrových voľbách 32,9), SPD 21 percent (20,5), Alternatíva pre Nemecko 12 percent (12,6), Zelení 12 percent (8,9 ), FDP desať percent (10,7) a Levica deväť percent (9,2).

Takmer polovica oprávnených voličov (49 percent) je presvedčená, že by v predčasných voľbách na kancelárku znova mala kandidovať Angela Merkelová. Tá v pondelok takýto zámer potvrdila. V prípade SPD je pre opätovnú kandidatúru jej predsedu Martina Schulza len 29 percent oprávnených voličov.

Prieskum tiež ukázal, že 53 percent Nemcov nemá žiadne pochopenie pre rozhodnutie FDP ukončiť sondovacie rozhovory o vláde. Tomuto kroku naopak rozumie 43 percent opýtaných. Najväčšej podpory sa FDP v tomto ohľade dostalo od priaznivcov Alternatívy pre Nemecko (80 percent), ktorá si v pondelok ukončenie rozhovorov pochvaľovala, a od vlastných voličov (64 percent).

SPD naďalej odmieta ísť s Merkelovou do vlády

Sociálni demokrati (SPD) sa naďalej odmietajú zúčastniť v budúcej nemeckej vláde. Pokiaľ na tomto postoji zotrvajú, sú predčasné voľby najpravdepodob­nejšou variantou ďalšieho vývoja po tom, čo v noci stroskotalo vyjednávanie CDU / CSU, FDP a Zelených o novom kabinete. V nemeckých médiách sa už dokonca objavujú špekulácie, že by sa voľby mohli uskutočniť 22. apríla budúceho roka.

„SPD nie je náhradné koleso kymácajúceho sa vozu pani Merkelovej,“ povedal podpredseda sociálnych demokratov Thorsten Schäfer-Gümbel. Jeho kolega z vedenia strany Ralf Stegner zase poznamenal, že SPD nemá na pokračovanie veľkej koalície mandát od voličov.

Sociálni demokrati dosiahli v septembrových parlamentných voľbách svoj najhorší výsledok v histórii spolkovej republiky a už v deň volieb sa rozhodli pre odchod do opozície. Zmena postoja by pre nich teda podľa pozorovateľov nebola vôbec jednoduchá, aj keď by početne s CDU / CSU mohli znovu vytvoriť vládu, ktorá by v parlamente mala pohodlnú väčšinu.

Prezident SRN Steinmeier očakáva pripravenosť politikov ďalej rokovať

Nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier očakáva od politických strán pripravenosť na rozhovory, aby mohla v nasledujúcom období vzniknúť nová vláda. Zodpovednosť, ktorú strany nesú, nemôžu podľa jeho názoru len tak vrátiť voličom. Steinmeier, ktorý môže zohrať kľúčovú úlohu, to v pondelok povedal novinárom po krachu rozhovorov o vláde medzi CDU / CSU, slobodnými demokratmi (FDP) a Zelenými.

„Stojíme pred situáciou, ktorá takmer od 70. rokoch minulého storočia nenastala,“ povedal Steinmeier v súvislosti s tým, že teraz nie je úplne jasné, aká vláda by mohla vzniknúť. Sociálna demokracia (SPD) odmieta opätovne vstúpiť do veľkej koalície s CDU / CSU a žiadna iná realistická väčšinová možnosť po krachu rokovaní CDU / CSU, FDP a Zelených neexistuje.

„Táto zodpovednosť ďaleko prekračuje vlastné záujmy,“ povedal nemecký prezident, podľa ktorého by všetci zúčastnení mali opäť zvážiť svoje vlastné záujmy.

„Všetky politické strany zvolené do Spolkového snemu sú zaviazané k spoločnému blahu, slúžia našim krajinám,“ poznamenal ďalej Steinmeier, ktorý v nadchádzajúcich dňoch bude viesť rozhovory s vedeniami CDU / CSU, FDP a Zelených, ale aj so stranami, pri ktorých nie je podiel na vláde kvôli programovým rozdielom vylúčený. Na mysli mal predovšetkým sociálnych demokratov.

Steinmeier, ktorý podľa ústavy musí navrhnúť federálnemu snemu kandidáta na kancelára, tak jasne ukázal, že sa pokúsi predísť predčasným voľbám, o ktorých sa hovorí ako o najpravdepo­dobnejšej možnosti. Či sa mu to podarí, nie je isté.

Menšinová vláda nemá tradíciu

Merkelová by sa teoreticky mohla pokúsiť vytvoriť vládu menšinovú, s čím ale nikto nepočíta. V dejinách spolkovej republiky žiadna taká vláda doteraz nevznikla a šéfka CDU v minulosti hovorila o tom, že chce, aby kabinet bol stabilný, čo by pravdepodobne nebol prípad menšinovej vlády, ktorá by sa pri schvaľovaní akéhokoľvek zákona musela opierať o podporu opozičných strán. Menšinovú vládu so Zelenými už tiež jasne vylúčila CSU.

Najpravdepodob­nejším variantom sú tak teraz predčasné voľby. Špekuluje sa už dokonca o tom, že Merkelová chce, aby sa uskutočnili 22. apríla. Jej CDU to ale popiera. Väčšina pozorovateľov sa zhoduje, že nové voľby nemusia priniesť žiadne ďalšie koaličné možnosti, tradičné strany majú navyše obavu z ďalšieho posilňovania protiimigračnej Alternatívy pre Nemecko (AfD).

Cesta k predčasným voľbám nie je ľahká. Musela by sa uskutočniť dve kolá hlasovania v Spolkovom sneme, pri ktorých by daný kandidát alebo kandidáti na kancelára nezískali absolútnu väčšinu hlasov. V treťom kole by potom bol zvolený kandidát s najvyšším počtom získaných hlasov.

Ak by však nezískal absolútnu väčšinu hlasov, čo je v takomto prípade veľmi pravdepodobné, bolo by na prezidentovi, či ho vymenuje za kancelára, alebo či Spolkový snem rozpustí. V takom prípade by sa do 60 dní od rozpustenia parlamentu uskutočnili nové voľby.

Podľa Macrona nie je krach nemeckých rokovaní v záujme Francúzska

Krach nemeckých koaličných rokovaní nie je v záujme Francúzska. Povedal to v pondelok pri rozhovore so šéfom francúzskych konzervatívcov Bernardom Accoyerem, francúzsky prezident Emmanuel Macron. Podľa Elysejského paláca a Paríža sa má Nemecko stať stabilnou a silnou krajinou. Fakt, že formovanie nemeckej vlády po nočnom kolapse rozhovorov v Berlíne ešte trvá, je tiež zlou správou pre Európu aj podľa holandského ministra zahraničných vecí Halbeho Zijlstryho.

Macron v ôpondelok vyjadril znepokojenie nad nočným krachom koaličných rozhovorov. „Nie je v našom záujme, aby sa zastavili,“ povedal na stretnutí s šéfom francúzskej republikánskej strany.

Elysejský palác v pondelok vydal vyhlásenie, v ktorom vyjadruje prianie, aby Nemecko zostalo stabilné a silné. „Prejeme si, v záujme Nemecka a Európy, aby náš hlavný partner bol stabilný a silný, aby sme mohli spoločne kráčať dopredu,“ uviedol Elysejský palác, ktorý tiež potvrdil, že ešte v nedeľu večer si Macron s Merkelovou telefonoval.

Súčasná situácia podľa prezidentského úradu iba zvyšuje dôležitosť toho, aby Francúzsko predložilo návrhy a iniciatívy v úsilí o ambiciózny európsky projekt, ktorý realizuje s partnerom z Nemecka.

Zijlstra: Nové voľby sú posledným riešením

Holandský minister Zijlstra v pondelok pri príchode na bruselské rokovania ministrov zodpovedných za európske otázky vyjadril názor, že nové voľby by mali byť len posledným možným riešením. „Strany môžu znovu premyslieť svoj postoj a možno sa v nejakej chvíli k rozhovorom vrátiť,“ povedal.

Holandsko má svoje skúsenosti s koaličnou vládou počas niekoľkých týždňových rokovaní o podobe koaličnej vlády, 208 dní predtým, ako sa dohodli na programe kabinetu.

Podobnou pripomienku mal pri príchode na rokovania v Bruseli aj jeho belgický kolega Didier Reynders. „V mnohých krajinách, kde je potrebné formovať koalíciu, trvá niekoľko dní, týždňov či mesiacov.“ V Belgicku máme túto tradíciu, taktiež to niekedy trvá veľmi dlho," podotkol.

Nemecký štátny tajomník pre európske záležitosti Michael Roth v Bruseli poznamenal, že krach rozhovorov je „výnimočná situácia“, a nechcel špekulovať o ďalšom vývoji.

29 debata chyba
Viac na túto tému: #Nemecko #Zelení #SPD #CDU/CSU #FDP