Do rezidencie v Soči si najprv pozval na štvorhodinovú besedu sýrskeho prezidenta Bašara Asada, ktorý si ako legálne zvolený sýrsky líder uvedomuje, že v prezidentskom kresle ho udržala práve ruská vojenská pomoc. Spomínaná skutočnosť navyše zmenila od základu Asadov pôvodný postoj.
Podľa pozorovateľov vraj pochopil, že jedine kompromismi vo vzťahu k mnohým vnútorným politickým silám si môže zachovať tvár. V opačnom prípade "stratí všetko“. Navyše v čase rokovaní Asada s Putinom islamskí teroristi ostreľovali kresťanské štvrte v Damasku a jeho okolie.
V stredu sa do Soči k Putinovi chystali aj turecký líder Recep Erdogan a iránsky prezident Hassan Ruhání. Téma rokovaní „triumvirátu“ v tzv. astanskom formáte, bola rovnaká – riešenie sýrskeho problému a obnova krajiny po niekoľkoročnej občianskej vojne. Zároveň, ako potvrdil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, mal Putin v utorok v pláne rokovať telefonicky aj s prezidentom USA Donaldom Trumpom.
„Dôležitým bodom programu, tak ako aj v prípade stretnutia Putin – Asad, je zblíženie Damasku a tzv. umiernenej opozície. V neposlednom rade však aj hľadanie kompromisov medzi nielen priamymi aktérmi občianskej vojny v Sýrii. Predovšetkým medzi Ruskom, Tureckom, Iránom, USA, EÚ, Izraelom, Katarom a Saudskou Arábiou,“ upozornil arménsky politológ Gevorg Mirzajan. A myslí si to dnes väčšina.
Putin si pritom nekladie nesplniteľné úlohy v podobe napríklad uplatnenia demokracie na Blízkom východe či konečného riešenia nekonečného sunnitsko-šiitského občianskeho sporu. Ako pripomenul arabský nadnárodný portál Dahab, Moskva nemá záujem ani o rozmotávanie klbka protikladov medzi Izraelom a Iránom, Saudskou Arábiou a Iránom, Iránom a Tureckom či Tureckom a Saudskou Arábiou. Z pohľadu viacerých politológov sú to však vrátane Sýrie časované bomby, ktoré hrozia explóziou nových konfliktov.
„Putin dnes chce iba ukončenie občianskej vojny v Sýrii, a to teraz,“ tvrdí portál Dahab. Zároveň upozorňuje, že to nebude ľahké. Kremeľ totiž musí nájsť nejaký modus vivendi medzi vonkajšími hráčmi. Putin už v Moskve rokoval s korunným princom Salmánom o saudskoarabských záujmoch. O izraelských pravidelne konzultuje s Netanjahuom. Vo Vietname si vypočul od Trumpa americké predstavy. A teraz, v Soči, mu o svojich povedia Erdogan a Ruhání.
Rokovanie „triumvirátu“ v Soči prirovnal Dmitrij Trenin, šéf moskovskej pobočky Carnegie Center, citovaný denníkom The Wall Street Journal, dokonca ku konferencii na Jalte v roku 1945. Na nej sa rodilo „prerozdelenie sveta“ po druhej svetovej vojne. „Rozdiel je však v tom, že vo februári 1945 Rusko a jeho spojenci boli jasnými víťazmi, čo nemožno povedať dnes o situácii v Sýrii,“ pokúsil sa spochybniť výsledky občianskej vojny ruský politológ. Bližšie k pravde však bude Christopher Kozak z washingtonského Inštitútu vojenského výskumu, podľa ktorého USA podľahli Putinovmu vplyvu.
"Washington prenecháva Moskve svoj diplomatický vplyv v Sýrii. V konečnom dôsledku USA síce rozširujú možnosti politického procesu, ale hnacou silou je v ňom Rusko. Ide o proces, ktorý nezaručuje dosiahnutie amerických strategických cieľov v Sýrii, " tvrdí Kozak, čím viac-menej potvrdil efektivitu aktivít moskovského "medzinárodného veľmajstra v politickom šachu“.