Ratko Mladič - od vyspelého chlapca cez nadaného stratéga až po vojnového zločinca

22.11.2017 13:51
mladič
Ratko Mladič v momente príchodu na Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu, keď ešte nevedel, aký trest za vojnové zločiny dostane. Autor: ,

Dôstojníka Juhoslovanskej ľudovej armády Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu odsúdil na doživotné väzenie. Prečítajte si Mladičov profil.

Meno generála Ratka Mladiča (74), rodáka z východnej Bosny, sa stalo symbolom krutostí spáchaných počas vojen v bývalej Juhoslávii. Dôstojník Juhoslovanskej ľudovej armády (JNA), ktorého Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) odsúdil v stredu na doživotné väzenie, sa pritom stal jedným z najviac nenávidených aj obávaných veliteľov vlastne náhodou. Skoro celú kariéru totiž slúžil v Macedónsku a až v čase vypuknutia zrážok v Chorvátsku ho prevelili do Kninu.

V meste, ktoré sa neskôr stalo centrom Republiky srbská Krajina, neuznaného štátu chorvátskych Srbov, získal vtedy ešte plukovník Mladič prvé vojnové skúsenosti. Jednotky pod jeho velením sa v lete a na jeseň 1991 zapojili do bojov aj v prímorských mestách ako Šibenik alebo Zadar. Ale aj napriek výraznej materiálnej prevahe a pomoci polovojenských jednotiek zo Srbska sa veci nevyvíjali úplne podľa predstáv juhoslovanského velenia.

Mladič podľa spomienok pamätníkov utrpel počas bojov pri meste Sinj ľahšie strelné zranenia a odvtedy takmer neodkladal ťažkú ​​nepriestrelnú vestu, ktorá sa stala nevyhnutnou súčasťou jeho imidžu. V októbri 1991 ambiciózneho Mladiča povýšili na generálmajora, pre širšiu verejnosť ale zostával neznámym. Už od štúdia na vojenskej škole ho však sprevádzala povesť nadaného stratéga. Nakoľko bola pravdivá, sa malo ukázať na jar 1992, keď sa stal najvyšším veliteľom bosnianskosrbskej armády.

Mladič sa síce v Bosne, v jednom z jej mnohých chudobných horských krajov, v roku 1943 narodil, ale väčšinu života strávil inde. Jeho otec padol v radoch Titových partizánov tesne pred koncom druhej svetovej vojny a Ratka so sestrou a mladším bratom vychovávala matka. Rovesníci spomínajú na Mladiča ako na predčasne vyspelého chlapca, ktorý sa od mala staral o rodinný dobytok.

Na živobytie si krátko zarábal ako sústružník v Sarajeve, potom ale pätnásťročný Ratko narazil na inzerát ponúkajúci štúdium na vojenskej priemyslovke v Zemune na predmestí Belehradu. A uniformu Mladič nosil ďalších viac ako 35 rokov. V roku 1961 sa zapísal na vojenskú akadémiu, kde patril medzi najlepších študentov, a o štyri roky neskôr začal v Skopje dôstojnícku kariéru. Do začiatku 90. rokov vystriedal v Macedónsku niekoľko jednotiek a pomaly postupoval po služobnom rebríčku.

Začiatkom roku 1991 Mladič krátko pôsobil v dočasne upokojenom Kosove; potom prišlo prevelenie do Chorvátska a začiatkom mája 1992 prevzal velenie jednotiek JNA v Bosne. Až dovtedy pritom s rodnou republikou nemal veľa spoločného, ​​aj manželku Bosiljku, s ktorou mal syna Darka a dcéru Anu, spoznal počas služby v Macedónsku. Vývoj situácie na Balkáne bol v tom čase prevratný, a tak už 12. mája 1992 stál Mladič na čele štábu čerstvo založeného Vojska Republiky srbskej (VRS), ktoré prevzalo výzbroj i vojakov od JNA.

Bosnianske ženy po tom, ako sa dozvedeli trest...
Bosnianske ženy po tom, ako sa dozvedeli trest pre Ratka Mladiča. Autor: SITA/AP, Amel Emric

Niektorí ľudia, ktorí Mladiča bližšie spoznali, pritom tvrdia, že masaker v Srebrenici v júli 1995 nepriamo spôsobila aj samovražda jeho dcéry. Študentka medicíny Ana si vzala život v marci 1994 otcovou pištoľou, keď sa vraj dozvedela o jeho úlohe v etnických čistkách. A generálplukovník (povýšený bol v júni 1994) Mladič sa po jej smrti uzavrel a zatrpkol. V roku 1995 ale nim vedená armáda už ani cez branie za rukojemníkov z radov pozorovateľov a vojakov OSN nestačila vzdorovať medzinárodnému tlaku a chorvátsko-moslimskej ofenzíve.

Žalobca ICTY už v júli 1995 Mladiča obvinil z vojnových zločinov, trvalo ale 16 rokov, než sa objavil pred sudcami v Haagu. Z čela bosnianskosrbskej armády nedobrovoľne odišiel v novembri 1996 – a potom sa po ňom zľahla zem. Napriek snahe medzinárodného spoločenstva Mladič dokázal najmä vďaka pomoci belehradských vojenských kruhov spravodlivosti dlho unikať. Starý chorý muž, milovník včiel a medu, len tieň niekdajšieho mocného vojaka, bol zadržaný v máji 2011 na severe Srbska. Súd sa začal 16. mája 2012 a procesné konanie sa skončilo záverečnými rečami obžaloby a obhajoby vlani v decembri.

V stredu haagsky tribunál Mladiča odsúdil na doživotný trest odňatia slobody za zločiny spáchané počas vojny v Bosne a Hercegovine v rokoch 1992 až 1995. Uznal ho pritom vinným v desiatich z jedenástich bodov obžaloby. V dvoch bodoch bol Mladič obžalovaný z genocídy. V jednom z nich bol ale viny zbavený. Ďalších päť bodov obžaloby sa týkalo zločinov proti ľudskosti a štyri body porušenia zákonov alebo zvyklostí vojnového práva.

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo, rozhovory, komentáre, reportáže, videá, ďalšie užitočné a praktické informácie ako aj čítanie a obsah pre zábavu a voľný čas.

Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#juhoslávia #doživotie #vojnové zločiny #Ratko Mladič
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku