Ruskú pomoc pri pátraní po argentínskej ponorke, ktorá je už týždeň nezvestná, ponúkol prezident Vladimir Putin v telefonickom rozhovore so svojím argentínskym náprotivkom.
Prezident Mauricio Macri za ponuku poďakoval a Putin vyhlásil, že okamžite poskytne vyspelú oceánografickú loď, ktorá by operáciu mohla byť veľmi prínosná, uviedla agentúra TASS s odvolaním sa na argentínske ministerstvo zahraničia.
Možno ju poškodil výbuch
Hľadanú argentínsku ponorku možno poškodil výbuch, a to už minulú stredu, keď plavidlo zmizlo v južnom Atlantiku. Aj túto verziu teraz preveruje námorníctvo. Americké lietadlo detekovalo akýsi objekt blízko poslednej známej polohy ponorky.
Hovorca námorníctva Enrique Balbi informáciu nepotvrdil, ani nevyvrátil. Povedal len, že námorníctvo získalo poznatky o bližšie nešpecifikovanú „hydroakustickú anomáliu“ či „hluk“. Do oblasti, odkiaľ zvuk pochádzal, už vyrazili lode so senzormi.
Neoficiálne anonymné zdroje napojené na námorníctvo povedali, že špeciálne sonory zaznamenali 15. novembra v hlbinách výbuch či tresk. V rovnaký deň pritom vojenská ponorka San Juan prestala komunikovať. Pri poslednom kontakte hlásila technickú poruchu, zrejme problém s batériami.
Americké námorné lietadlo v stredu v južnom Atlantiku detekovalo objekt blízko oblasti, kde ponorka vyslala posledný signál. Agentúre Reuters to oznámil zdroj z paluby lietadla. Posádka stroja ale tvrdia, že objekt nešlo identifikovať.
Šance na prežitie sú malé
Od zmiznutia argentínskej ponorky so 44 ľuďmi na palube v južnom Atlantiku uplynul týždeň a pátranie tímov z viac než desiatky krajín je stále neúspešné. Šance na prežitie posádky sú už veľmi malé, pretože podľa expertov kyslík v tejto ponorke vydrží od posledného vynorenia maximálne na desať dní.
Musí niekto zomrieť, aby sa veci zmenili?manželka jedného z nezvestných námorníkov
66 metrov dlhá a sedem metrov široká vojenská ponorka San Juan sa stratila minulú stredu v južnom Atlantiku. Od tej doby sa s ňou nepodarilo nadviazať kontakt.
Ponorka pri poslednom kontakte hlásila technickú poruchu, zrejme problém s batériami. Na pátraní sa podieľa už vyše 4 000 ľudí z viac než desiatky krajín.
Foto: Reuters, MARCOS BRINDICCI
Argentínčania sa o armádu nezaujímajú, tá je podvíživená
Situácia podľa expertov, citovaných agentúrou Reuters, odráža problémy s nedostatkom peňazí i výcviku, ktorým čelia ozbrojené sily Argentíny od konca vojenskej diktatúry na začiatku 80. rokov minulého storočia.
Druhú najväčšiu ekonomiku Južnej Ameriky v posledných desaťročiach zmietala jedna kríza za druhou, a tak financovanie ozbrojených síl nebolo vládnou prioritou. Porušovanie ľudských práv za diktatúry prerušilo väzbu medzi spoločnosťou a ozbrojenými silami – väčšina Argentínčanov sa o ozbrojené sily vôbec nezaujíma, a preto ani politici nemajú záujem o akúkoľvek vojenskú či obrannú politiku. Na problém tak bolo zamiesené.
19 hodín namiesto 190 dní
Po prehre vo vojne s Britániou o Falklandy v roku 1982 a páde diktatúry v nasledujúcom roku vojenské výdavky krajiny klesli podľa údajov Svetovej banky z 2,16 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) na 0,87 percenta v roku 2011. Vlani predstavovali 0,96 percenta HDP, čo je menej ako vynakladá Brazília (1,3 percenta HDP) či Čile (1,9 percenta HDP).
Argentínske ponorky v roku 2014 strávili celkovo len 19 hodín pod vodou, zatiaľ čo pre prevádzku a výcvik by bolo potrebné 190 dní, uviedla odborná publikácia Jane's Sentinel.
„Musí niekto zomrieť, aby sa veci zmenili?“ pýtala sa šéfa štátu manželka jedného námorníka. Prezident Macri odvetil, že ponorka sa zdala byť v dobrom stave.
Sám Putin zažil v počiatkoch svojho pôsobenia v čele štátu skazu jadrovej ponorky Kursk, ktorá sa potopila počas manévrov v Barentsovom mori aj so 118 ľuďmi na palube. Až po štyroch dňoch požiadal Putin o pomoc Britániu a Nórsko.