„Sme pripravení ich prijať späť, keď nám Bangladéš odošle príslušné formuláre,“ povedal Myin Tain z mjanmarského ministerstva práce, pod ktoré spadajú aj otázky imigrácie. Hovoril o formulároch s osobnými údajmi, ktoré musia Rohingovia pred repatriáciou vyplniť. Mnoho Rohingov však nemá mjanmarské občianstvo.
V Bangladéši sa od konca augusta nachádza viac ako 600 000 príslušníkov tejto moslimskej populácie. Mjanmarské úrady ich považujú za prisťahovalcov z Bangladéša, ktorí do krajiny prišli väčšinou v časoch britskej koloniálnej nadvlády a v Mjanmarsku sú nelegálne.
Príslušníkom menšiny preto úrady odmietajú udeliť občianstvo, obmedzujú ich slobodu a neuznávajú ich ako etnikum. Obojstranné násilnosti si v mjanmarskom Arakanskom štáte vyžiadali v minulosti tisíce obetí.
Súčasný exodus vyprovokovali augustové udalosti v Arakanskom štáte. Rohingovia tam zaútočili na vojenské a policajné stanovištia, čo spustilo vlnu represií.
Mjanmarsko za to kritizovalo mnoho krajín. USA v stredu ťaženie mjanmarskej armády proti Rohingom označili za etnickú čistku. Americké ministerstvo zahraničných vecí dočasne zakázalo americkým občanom cestovať do časti Arakanského štátu.
Ruský veľvyslanec v Mjanmarsku Nikolaj Listopadov povedal, že označovanie stavu za etnickú čistku ničomu nepomôže a môže situáciu zhoršiť. „Myslím, že to vyriešeniu problému nepomôže, skôr to prilieva olej do ohňa. Sme proti nadmernému zasahovaniu zvonku … Samotný tlak, obviňovanie a výčitky nefungujú,“ povedal Listopadov o americkom rozhodnutí.