V piatok sa v Luhansku rozšírila správa, že Plotnickij, ktorý odštiepeneckú republiku viedol od roku 2014, odstupuje, a to zo zdravotných dôvodov. V pozadí tejto udalosti je však zjavne mocenský konflikt vo vedení separatistov. Plotnickij sa údajne uchýlil do Ruska.
Situácia sa vyhrotila začiatkom týždňa, kedy bol odvolaný minister vnútra Igor Kornet. Ten následne do Luhansku povolal svojich ozbrojencov, ktorým pomohli ich druhovia zo susednej povstaleckej Doneckej ľudovej republiky. Ešte v utorok Plotnickij tvrdil, že má situáciu pod kontrolou, ale od stredy sa začalo špekulovať o jeho úteku do Ruska. To Plotnickij vo štvrtok poprel a vyzval k diplomatickému riešeniu krízy. Obsadenie Luhansku pritom označil za puč, podľa Kornetova išlo ale o ťaženie proti ukrajinským diverzantom.
Podľa odhadov už pre konflikt padlo 10 000 životov
Pasečnik po svojom sobotňajšom schválení úradujúcim šéfom povstaleckého regiónu vyhlásil, že „republika“ bude pokračovať v doterajšom kurze vnútornej i zahraničnej politiky. „Teraz sa budeme držať kurzu, ktorého sme sa držali počas všetkých tých rokov. Je to predovšetkým väzba na Ruskú federáciu a vernosť Minským dohodám …,“ povedal Pasečnik. Zároveň oznámil, že Plotnickij bol menovaný luhanským splnomocnencom pre realizáciu minských mierových dohôd.
Minské dohody dohodli v bieloruskej metropole za sprostredkovania Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) zástupcovia ukrajinskej vlády, luhanských a doneckých separatistov a tiež Moskvy. Ich cieľom je dospieť k mierovému vyriešeniu ozbrojeného konfliktu vo východoukrajinskom Donbase. Úplný pokoj zbraní ale doteraz nenastal a niekoľkonásobné prímerie bola postupne porušované oboma stranami.
Boje na východe Ukrajiny prepukli pred tromi rokmi, keď proruskí radikáli vyhlásili samozvanú Doneckú a Luhanskú ľudovú republiku. Podľa Kyjeva separatistov podporuje Rusko, a to aj vojensky. To však Moskva opakovane popiera. Odhaduje sa, že násilie si doteraz vyžiadalo viac ako 10 000 životov.