Rozhovory o novej nemeckej vláde medzi konzervatívnou úniou CDU/CSU a sociálnou demokraciou (SPD) zrejme začnú až budúci rok, je o tom presvedčená podpredsedníčka CDU Julia Klöcknerová.
Zástupcovia sociálnych demokratov, ktorí ešte donedávna obnovenie veľkej koalície dôrazne odmietali, teraz hovoria o tom, že pravdepodobnosť jej vzniku vidia tak 50 na 50.
Všetko smeruje k veľkej koalícii
Po krachu vyjednávania o vláde medzi CDU/CSU, slobodnými demokratmi (FDP) a Zelenými sa konzervatívci kancelárky Angely Merkelovej v nedeľu jasne vyslovili pre začatie rozhovorov o veľkej koalícii. O menšinovom kabinete, ktorý by podľa mnohých nebol dostatočne stabilný, Merkelová uvažovať nechce.
Foto: Reuters, HANNIBAL HANSCHKE
Na strane sociálnych demokratov sa síce naďalej objavujú hlasy, že SPD by výmenou za ústupky mohla podporovať menšinovú vládu CDU/CSU, zdá sa ale, že všetko smeruje k rokovaniu o veľkej koalícii.
K Steinmeierovi vo štvrtok
Prvýkrát po septembrových parlamentných voľbách sa šéfovia oboch zoskupení k spoločnému rokovaniu zídu vo štvrtok, na kedy ich pozval prezident Frank-Walter Steinmeier. Ten sa minulý týždeň dôrazne postavil proti predčasným voľbám, ktoré boli jednou z variantov ďalšieho vývoja.
Konkrétne rozhovory o veľkej koalícii ale zrejme začnú výrazne neskôr ako tento týždeň. SPD, ktorá postupne mení svoj postoj k veľkej koalícii, totiž podľa Klöcknerovej potrebuje čas. Za necelé dva týždne majú sociálni demokrati zjazd a nedlho potom sú Vianoce, zdôvodnila svoj časový odhad v rozhovore s televíziou ARD.
Šance sú fifty-fifty
O tom, že o novej nemeckej vláde v žiadnom prípade nebude jasno už tento rok, je presvedčený aj ministerský predseda Dolného Saska z radov sociálnej demokracie Stephan Weil. Jeho kolega a podpredseda poslancov strany Karl Lauterbach vidí šance na obnovenie veľkej koalície 50 na 50. V žiadnom prípade podľa neho nie sú vyššie.
Veľká koalícia bývala v spolkovej republike dlhé desaťročia úplnou výnimkou. Od roku 1949 do roku 2005 takáto vláda na celonemeckej úrovni bola len jedna. Od roku 2005, kedy sa kancelárkou stala Merkelová, zažilo ale Nemecko veľkú koalíciu v dvoch volebných obdobiach z troch.
Za veľkú koalíciu je 40 percent Nemcov
Obnovenie veľkej koalície CDU/CSU a SPD si želá 40 percent Nemcov. Menšinovú vládu CDU/CSU a zelených by uprednostnilo 27 percent ľudí a nové voľby 26 percent opýtaných. Ukázal to prieskum verejnej mienky pre televízie RTL a n-tv.
Ešte pred týždňom, kedy sa predčasné voľby zdali prakticky nevyhnutné, boli pritom nálady nemeckých voličov výrazne odlišné. Pre predčasné voľby sa vtedy vyslovilo 45 percent opýtaných, pre veľkú koalíciu 27 percent a pre menšinovú vládu 24 percent.
Predčasné voľby by rozloženie síl nezmenili
U priaznivcov SPD je teraz podpora veľkej koalície na 42 percentách, u voličov konzervatívcov kancelárky Angely Merkelovej dokonca na 67 percentách.
Ak by rozhovory nakoniec skrachovali a v Nemecku sa predsa len konali predčasné voľby, rozloženie politických síl by sa prakticky nezmenilo. Vyhrala by znovu CDU/CSU sa 33 percentami pred SPD s 19 percentami. Slobodní demokrati (FDP), Zelení, Ľavica a Alternatíva pre Nemecko (AFD) by sa pohybovali medzi deviatimi až 12 percentami.
Zatiaľ sa tak nepotvrdzujú slová o tom, že by protiimigračná AFD mohla zo súčasnej komplikovanej situácie ťažiť. Podpora strany, ktorá v septembrových voľbách získala 12,6-percenta hlasov, by naopak klesla na 11 percent.
Francúzsko chce silné Nemecko
Realizácia odvážnych vízií francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona ohľadom obnovy Európskej únie bude ťažšia, ak nebude mať Francúzsko v Nemecku „silného partnera“. Povedal to nový hovorca francúzskej vlády Benjamin Griveaux.
Ide o doposiaľ najvýraznejší prejav z francúzskej strany v súvislosti s preťahujúcim sa čakaním na vznik novej nemeckej vlády. Doterajšie neúspešné rozhovory tak vraj predstavujú nebezpečenstvo pre Macronove nápady na reformu eurozóny, rovnako ako spoločnej obrannej, prisťahovaleckej a energetickej politiky.
„Prirodzene venujeme veľkú pozornosť všetkému, čo by mohlo pomôcť stabilizovať politickú situáciu (v Nemecku), pretože bez silného partnera bude samozrejme ťažšie uskutočniť ambiciózny európsky projekt prezidenta (Macrona),“ povedal Griveaux na stretnutí s novinármi. Macron a nemecká kancelárka Angela Merkelová v minulých mesiacoch často hovorili o tom, že by sa Francúzsko a Nemecko ako dve najväčšie ekonomiky EÚ a hlavní ťahúni z minulosti ujali v tomto ohľade iniciatívy.
Reforma eurozóny podľa Macronových predstáv má skupine krajín platiacich eurom zaistiť samostatný rozpočet, spoločného ministra financií a vlastný parlament.
SPD radšej podporí domáce reformy
Niekoľko vysoko postavených činiteľov SPD uviedlo, že strana síce naďalej podporuje Macronove nápady, prednosť ale pre koaličné rokovania bude pravdepodobne mať reforma zdravotného poistenia, dôchodkov a trhu práce v Nemecku.
„Európa nie je téma, kde môžeme jednoducho veci presadzovať. Musíme sa usilovať o dosiahnutie konsenzu,“ upozornil rozpočtový expert SPD Johannes Kährs. „Bolo by pekné, keby konzervatívci súhlasili s myšlienkou rozpočtu pre eurozónu, ale musia to sami chcieť. Nemalo by žiadny zmysel pokúšať sa ich do toho nútiť,“ dodal.
Kým Merkelová prejavila pripravenosť spolupracovať s Macronom, ďalší členovia jej konzervatívneho bloku majú ohľadom hlbšej integrácie eurozóny pochybnosti. Obávajú sa totiž toho, že by v konečnom dôsledku hlavné náklady nieslo Nemecko za juhoeurópske krajiny, ktoré sa bránia väčším finančným reformám.
V uplynulých rokoch si bývalý minister financií Wolfgang Schäuble so súhlasom Merkelovej kládol podmienku, že väčšia integrácia musí ísť ruka v ruke so štrukturálnymi reformami priamo v členských štátoch eurozóny.