Nasralla (64), ktorý kandidoval za koalíciu opozičných strán proti diktatúre, má podľa agentúry reuters po zrátaní 70 percent hlasovacích lístkov náskok 5 percentuálnych bodov.
Volebný súd neupresňuje, kedy oznámi meno novej hlavy štátu. Nasralla oznámil svojim stúpencom, aby pochodovali k budove súdu. Hernández priaznivcov vyzval k počkaniu na výsledky z vidieckych oblastí, kde sa teší väčšej podpore.
Na uznanie porážky Hernándeza vyzval Luis Zelaya, ktorý zatiaľ obsadil tretie miesto. V prípade tesného a sporného výsledku hrozí chudobnej a s drogovými gangmi bojujúcej stredoamerickej krajine nestabilita, obávajú sa pozorovatelia citovaní agentúrou Reuters.
Hernándeza považovali za favorita volieb, hoci v nich podľa ústavy nesel kandidovať. Za to ho opozícia tiež kritizovala. Honduraská ústava z roku 1982, podobne ako niektoré ďalšie ústavy krajín v Latinskej Amerike, po skúsenostiach s diktátorskými režimami zakazuje dva prezidentské mandáty v poradí. Podľa výroku honduraského ústavného súdu z roku 2015 je ale takéto obmedzenie neprípustné.
„Vzhľadom k doterajším výsledkom, ktorých tendencia sa nemení, vám môžem povedať, že som novým prezidentom Hondurasu,“ povedal novinárom nad ránom Nasralla. Po jeho boku stál bývalý prezident Manuel Zelaya, ktorý je koordinátorom Opozičnej aliancie proti diktatúre a ktorého v roku 2009 zvrhli Štátnym prevratom.
Zelayu zosadila armáda v deň referenda, ktoré malo rozhodnúť o zmene ústavy. Zmena Mala umožniť dva prezidentské mandáty v poradí. Viac ako jedno volebné obdobie stál na čele Hondurasu naposledy v 70. rokoch minulého storočia generál Osvaldo López Arellano, ktorý sa k moci dostal vojenským pučom.
Podľa serveru BBC dohliada na terajšie voľby najviac volebných pozorovateľov v histórii – celkom 16 000, z toho 600 medzinárodných, okrem iného z Európskeho parlamentu alebo z Organizácie amerických štátov (OAS).