Ak sa potvrdí jej skaza, pôjde o jednu z najväčších katastrof ponoriek, ktoré nezničil ozbrojený konflikt. Posledný raz sa S-42 ozvala ešte 15. novembra. Posádka oznámila, že čelí havárii. Podľa expertov vznikla ešte deň pred posledným spojením s velením. Príčiny havárie môžu byť podľa expertov viaceré. Od explózie až po najnovšiu špekuláciu v podobe vysokej koncentrácie vodíka na palube.
Foto: SITA/AP
„Vzhľadom na informácie o explózii a skutočnosť, že ponorka nebola vyzbrojená torpédami, je predpoklad, že explodoval vysokokoncentrovaný vodík,“ cituje aj Reuters Enrique Balbiho, hovorcu argentínskeho vojenského námorníctva. S tým, že príčina predpokladanej explózie vodíka je stále neznámou.
Ako však pripomenul pre RIA Novosti Vasilij Dandykin, kapitán prvého stupňa, ani prípadná explózia torpéda by nedokázala úplne zničiť ponorku. Balbi citovaný televíziou Todo Noticias zároveň upozornil, že aj po 11 dňoch pátrania je ešte nádej nájsť živú aspoň časť posádky, pretože je cvičená na prípad „extrémneho prežitia“.
Do ponorky sa dostala voda, na palube došlo k implózii
Argentínske médiá zverejnili poslednú správu, ktorú 15. novembra poslala ponorka San Juan na základňu. Zo správy vyplýva, že do ponorky sa dostala voda, ktorá spôsobila skrat, požiar a poškodenie batérií.
„Morská voda sa dostala do systému ventilácie k batériám č. 3, spôsobila skrat a požiar týchto batérií, ktoré sú vyradené z prevádzky. Momentálne sme ponorení s oddeleným okruhom. Žiadne správy o personále, budem vás informovať,“ hlásil rádiovou komunikáciou veliteľ ponorky na základňu.
Hovorca námorníctva Enrique Balbi k tomu povedal, že posádka vyradila jeden okruh a pokračovala v plavbe. Keďže ale hlásila technické problémy, dostala zo základne pokyn ukončiť kontrolu ilegálneho lovu a vrátiť sa najkratšou cestou do prístavu Mar del Plata. Tam už ale nedorazila.
Balbi novinárom tiež povedal, že požiar mohol spotrebovať väčšie množstvo vzduchu a že zrejme na ponorke došlo k implózii, čo je opak explózie a znamená, že sa objekt kvôli nedostatočnému vyrovnaniu tlaku zrúti sám do seba.
Poslednú správu poslala ponorka 15. novembra o 8:52 miestneho času, keď sa nachádzala asi 450 kilometrov od juhovýchodného pobrežia Argentíny.
K predpokladanému miestu havárie plávalo v pondelok aj nórske plavidlo Sophie Siem s americkou miniponorkou na palube. Práve ona by mala zachrániť posádku, ak je niekto nažive v hĺbke 650 metrov. Miniponorka dokáže dostať na hladinu pri jednom ponorení až šestnásť osôb. Miesto posledného kontaktu s ponorkou San Juan malo nórske plavidlo dosiahnuť z pondelka na utorok.
Politika musí ísť bokom
Podľa odborníka Alexandra Guseva je teraz najdôležitejšie presne lokalizovať miesto ponoreného plavidla. „Moderná diagnostika to umožňuje. Je to preto otázka času,“ povedal pre RIA Novosti. Zároveň vyzdvihol, že aj keď ide o tragickú udalosť, opäť sa ukázalo, že dokáže spájať bez ohľadu na politiku, ktorá musí v takomto prípade ísť bokom. Práve v tomto smere zlyhala v prvej etape záchrana ruskej ponorky Kursk v roku 2000 so 118 členmi posádky.
Moskva vtedy odmietla pomoc nórskych a britských záchranárov vyzbrojených špeciálnou technikou. Nakoniec po viacerých neúspešných pokusoch Rusko súhlasilo. O to viac svetom otriaslo svedectvo kapitána Dmitrija Kolesnikova. V jeho vrecku našli list napísaný v úplnej tme, v ktorom potvrdil, že 23 námorníkov žilo ešte niekoľko hodín po katastrofe. Po explózii najprv samovoľne uvoľneného jedného torpéda a následnej reťazovej reakcii ďalších šiestich.
„Všetci zo šiesteho, siedmeho a z ôsmeho oddelenia sa premiestnili do deviateho. Je nás 23. Na takýto krok nás prinútila havária. Nik z nás sa nedokáže dostať na hladinu,“ obsahoval dokument, ktorý je dnes v Murmanskom múzeu sovietskej a ruskej vojenskej severomorskej flotily. Po spotrebovaní kyslíka sa napokon všetci zadusili. Pri záchrane argentínskej posádky ponorky San Juan je to však už iné. Okrem ruských záchranárov sa na operácii totiž zúčastňujú aj plavidlá a posádky desiatok krajín.
Záhadná oprava
Podľa argentínskych mediálnych zdrojov ponorka S-42 absolvovala pred dvomi rokmi plánovanú opravu. Ako sa však zistilo, neboli pri nej splnené platné normy v prípade takejto operácie. Konkrétne sa spomína výmena batérií. Pôvodne ich vraj mohli nahradiť menej kvalitným výrobkom vopred vybraného dodávateľa. Podľa dokumentu argentínskeho ministerstva obrany boli nimi firmy Hawker Gmbh a Ferrostaal AG.
Podľa hlavného kontrolóra zdĺhavú opravu ponorky riešili kompetentné orgány nákupom batérií, ktoré boli po záručnej lehote. Ako však zdôraznili na ministerstve, prvoradé je dnes nájdenie ponorky a záchrana jej posádky. „Následne sa budeme venovať vnútrorezortnému vyšetrovaniu a príčinám havárie,“ informoval hovorca obrany Balbi.
Najväčšie katastrofy ponoriek
- Tresher (1963, USA) – 129 obetí
- Kursk (2000, Rusko) – 118 obetí
- Scorpion (USA, 1968) – 99 obetí
- Thetis (V. Británia, 1939) – zo 107 členov posádky prežili 4
- K-129 (ZSSR, 1968) – 98 obetí
- Min 361 (Čína, 2003) – 70 obetí
- K-8 (ZSSR, 1970) – 52 obetí
- K-278 Komsomolec (ZSSR, 1989) – zo 69 členov posádky prežilo 42
- SS-109 (USA 1927) – 40 obetí
- Zdroj: ta, BBC