Dublin od Londýna žiada písomnú záruku, že hranica medzi Írskom a Severným Írskom zostane priepustná. K tomu sa však Londýn zatiaľ nechystá zaviazať, aj keď si „tvrdú hranicu“ s Írskom neželá.
Nechceme, aby tam bola nepriepustná hranica, ale Spojené kráľovstvo opustí colnú úniu a jednotný trh.britský minister medzinárodného obchodu Liam Fox
Hranica Írska a Severného Írska sa po brexite stane jedinou pozemnou hranicou medzi EÚ a Britániou. Aj preto je jedným z troch kľúčových bodov, o ktorých sa rokuje v prvej fáze rozhovorov o rozvodovej zmluve. Tie sa mali skončiť už v októbri. Pre nedostatočný pokrok najmä v otázke finančného vyrovnania sa však rokovania neposunuli k rozhovorom o budúcej obchodnej zmluve, ktorú chce Londýn riešiť čo najskôr. O dva týždne na decembrovom summite môže prísť ďalších odklad, tentoraz pre problém hraničného režimu na zelenom ostrove.
Írska hranica patrila kedysi k najstráženejším v rámci EÚ pre konflikt v Severnom Írsku. Zmenilo sa to až mierovou dohodou a od roku 1998 ani na tejto hranici nie sú colné či pasové kontroly. Pomohlo to ekonomike Severného Írska aj Írska, ale aj mierovému procesu. Po brexite sa to však môže zmeniť, keďže Severné Írsko ako súčasť Spojeného kráľovstva nebude súčasťou EÚ. Ak sa Británia rozhodne pre tzv. tvrdý brexit, teda odchod z colnej únie i zo spoločného trhu, dôsledky pocítia obe strany – kontroly sa budú musieť obnoviť.
Foto: SITA/AP, Virginia Mayo
Severné Írsko, podobne ako Škótsko, si brexit neželalo. Vlani v referende väčšina obyvateľov tejto britskej provincie hlasovala za zotrvanie Británie v EÚ. Londýn od začiatku sľuboval, že na hraniciach s Írskom nebudú také hranice ako kedysi.
Ústny sľub je jedna vec, Dublin žiada písomnú garanciu. S tou má však Londýn problém, najmä keď nevedno, akú zmluvu o budúcich vzťahoch s EÚ si vyrokuje. Z colnej únie a zo spoločného trhu chce Británia podľa vyhlásení členov jej vlády odísť. Trvá totiž na obmedzení voľného pohybu ľudí z iných štátov EÚ do Británie. V praxi to však bude znamenať obnovenie hraničných kontrol, aj keď Londýn pri rokovaniach stále tvrdí, že pri nich treba „tvorivosť a predstavivosť“.
Zostávajúce členské štáty EÚ dali už predtým najavo, že Británia si pri rokovaniach o budúcich vzťahoch nebude môcť vyberať hrozienka z koláča. Ak chce prístup na spoločný trh, tak musí umožniť aj voľný pohyb osôb. V tomto postoji zostáva európska dvadsaťsedmička jednotná.
Šéf írskej diplomacie Simon Coveney aj preto v pondelok odkázal Londýnu, že Dublin sa môže oprieť o solidaritu ostatných členov EÚ. Ak Londýn nebude chcieť dať záruky priepustnej hranice, Írsko podľa Coveneyho ani nemusí použiť právo veta, aby sa posun rokovaní na decembrovom summite zablokoval. „Nemusíme použiť veto, pretože máme v tejto otázke plnú podporu 26 štátov EÚ. Je nám jasné, že ak nebude v otázke írskej hranice pokrok, v decembri nepostúpime do druhej fázy,“ povedal Coveney.
Spor medzi Dublinom a Londýnom sa „zviditeľnil“ cez víkend. Írsky eurokomisár Phil Hogan v reakcii na vyhlásenia Londýna o tom, že Británia vystúpi z colnej únie, varoval pred vytvorením tzv. tvrdej hranice a upozornil na to, že Dublin môže posun k rokovaniam o obchodnej zmluve zablokovať. Podľa Hogana by Británia alebo aspoň Severné Írsko mali zostať súčasťou colnej únie a jednotného trhu.
Predstava, že by súčasťou colnej únie a spoločného trhu EÚ bolo len Severné Írsko, je však neprijateľná pre probritských nacionalistov v Severnom Írsku. Od nich zas závisí osud britskej vlády. Konzervatívna menšinová vláda Theresy Mayovej je odkázaná práve na podporu poslancov za probritských nacionalistov z Demokratickej unionistickej strany. Londýn v pondelok zopakoval svoj predchádzajúci postoj. „Nechceme, aby tam bola nepriepustná hranica, ale Spojené kráľovstvo opustí colnú úniu a jednotný trh,“ vyhlásil britský minister medzinárodného obchodu Liam Fox a neskôr to potvrdil aj hovorca premiérky.