Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) vynesie v stredu svoj posledný verdikt. Týka sa odvolania šiestich bývalých najvyšších predstaviteľov bosnianskych Chorvátov počas vojny v rokoch 1992–1995, neprávoplatne odsúdených pred štyrmi rokmi za vojnové zločiny k dlhoročným trestom väzenia.
Stane sa tak presne týždeň po tom, čo tribunál vyniesol svoj posledný prvostupňový rozsudok, ktorým poslal na doživotie bývalého vrchného veliteľa armády bosnianskych Srbov Ratka Mladiča.
Cieľom bolo vytvoriť chorvátsky miništát
Proces s Jadrankom Prličom – ktorý bol v čase vojny v Bosne premiérom neuznanej, ale Záhrebom podporovanej Chorvátskej republiky Herceg-Bosna – a piatimi ďalšími bývalými politickými a vojenskými vodcami bosnianskych Chorvátov začal v roku 2006 a skončil o sedem rokov neskôr odsudzujúcim rozsudkom. Súdna rada ich v máji 2013 uznala zodpovednými za prenasledovanie, vyháňanie a vraždenie Moslimov (dnes Bosniakov) počas vojny.
Tieto zločiny boli podľa záveru sudcov súčasťou plánu podporovaného vtedajším vedením susedného Chorvátska na vytvorenie chorvátskeho štátneho útvaru v Hercegovine. Kľúčovým účastníkom tohto plánu, ktorého cieľom bolo vytvoriť chorvátsky miništát s možnosťou neskôr ho pripojiť k Chorvátsku, pritom bol vtedajší chorvátsky prezident Franjo Tudjman, ktorý už zomrel.
Žiadali pomerne vyššie tresty
Prlič, ktorému je dnes 58 rokov, ako hlavného obžalovaného haagsky tribunál potrestal 25 rokmi väzenia. Päticu ostatných odsúdil na tresty odňatia slobody na desať až dvadsať rokov. Verdikt bol podstatne miernejší, než navrhovali žalobcovia. Tí žiadali pre Prliča a ďalších troch obžalovaných 40 rokov väzenia a pre dvoch zostávajúcich 35 a 25 rokov.
Žalobcovia v odvolaní trvajú na prísnejšom potrestaní a chcú zdvojnásobenie trestov udelených pred štyrmi rokmi. Obhajoba naopak žiada zbavenie viny.
Šestica architektmi zločinu
Podľa zástupkyne obžaloby Barbary Goyovej šestica súdených „hrala kľúčovú úlohu v spoločnom zločineckom zámere dosiahnuť dominantného postavenia Chorvátov. Boli jeho architektmi,“ zdôraznila. Poukázala pritom na to, že zo svojich domovov „bolo vyhnané desiatky tisíc Moslimov a tisíce ich boli zajaté a držané v strašných podmienkach“. „Moslimovia boli pri útokoch zabíjaní alebo boli nútení pracovať na frontových líniách. Boli znásilňovaní, ich domovy a mešity ničené,“ argumentovala prokurátorka.
Medzi súdenými je okrem iného aj teraz 72-ročný bývalý generál Slobodan Praljak, ktorý sa neslávne vyznamenal tým, že v novembri 1993 nariadil rozstrieľať preslávený Starý most v Mostare, spájajúci moslimskú a chorvátsku časť metropoly Hercegoviny. Táto cenná architektonická pamiatka zo 16. storočia bola po vojne znovu postavená.
Prljak – podobný Karadžičovi
Málokto počíta s tým, že by tribunál šesticu bývalých vodcov bosnianskych Chorvátov oslobodil. Otázkou skôr je, či a prípadne nakoľko ich tresty sprísni.
Prljak bol v podstate náprotivkom bývalého politického vodcu bosnianskych Srbov Radovana Karadžiča. Toho ICTY vlani v marci poslal na 40 rokov do väzenia, keď ho uznal vinným v desiatich z jedenástich bodov obžaloby, vrátane genocídy v súvislosti so srebrenickým masakrom. Karadžič už vlani v lete podal odvolanie, ktorým sa však, rovnako ako v prípade Mladiča, už bude zaoberať Mechanizmus OSN pre medzinárodné tribunály (MICT). ICTY v závere tohto roku svoju činnosť končí. MICT zriadila 22. decembra 2010 Bezpečnostná rada OSN.