V novembri sa objavili správy, podľa ktorých afrických utečencov v Líbyi predávajú ako otrokov. Macron to už v minulosti označil za zločin proti ľudskosti a v utorok to zopakoval.
V Ouagadougou, kde začal trojdňovú cestu po západnej Afrike, povedal, že chce, aby vznikla africko-európska iniciatíva, ktorá bude potierať činnosť prevádzačov. Požiada tiež európskych politikov, aby pomohli s evakuáciou Afričanov, ktorí uviazli v Líbyi a dostali sa do nebezpečenstva. „Navrhnem, aby Afrika a Európa týmto ľuďom pomohli,“ povedal francúzsky prezident.
Hlavná téma jeho cesty, ktorá zahrnie aj Ghanu a Pobrežia Slonoviny, je spolupráca v oblasti školstva, digitálneho hospodárstva, životného prostredia a migrácie.
Macronovu cestu sprevádzajú nepokoje
K otázke boja proti islamským radikálom Macron povedal, že jednotka, ktorú proti nim zostavuje päť západoafrických krajín, sa formuje príliš pomaly. Má v nej byť až 5000 vojakov z Burkiny Faso, Čadu, Mali, Mauritánie a Nigeru. „Nepostupuje to dostatočne rýchlo. Túto vojnu treba vyhrať čo najskôr,“ povedal Macron.
V pondelok večer, krátko pred Macronovým príchodom, niekto na auto francúzskych vojakov v Ouagadougou hodil granát a zranil pri tom tri civilistov. Kto je za útokom, nie je zatiaľ jasné.
Na ceste vedúcej k univerzite v utorok ľudia postavili barikády a zapálili pneumatiky. Protestovali proti „zneužívaniu Afriky Západom“. Macron sa napriek tomu na univerzitu dostal a proti demonštrantom zasiahla polícia.
Vo svojom prejave sa snažil od koloniálnej doby dištancovať. „Patrím ku generácii, ktorá nemieni Afričanom hovoriť, čo majú robiť. Patrím k tým, ktorí považujú víťazstvo Nelsona Mandelu, za jednu z najväčších udalostí. Nesúhlasím s tými, pre ktorých je Afrika kontinentom krízy a biedy. Som s tými, ktorí neveria, že Afrika je stratený kontinent, ktorý treba zachraňovať,“ povedal prezident pred asi 800 študentmi.