Súborom opatrení, ktoré majú spružniť pracovný trh, sa bude ešte zaoberať Senát. To bude najskôr v januári. Macron reformu formou dekrétu podpísal už v septembri, k jej definitívnej ratifikácii je však potrebný súhlas parlamentu. Ľavicová opozícia chce opatrenia spochybniť na ústavnom súde.
Reforma, proti ktorej sa viedla už séria štrajkov a demonštrácií po celej krajine, je jednou z veľkých zákonodarných iniciatív nového prezidenta od nástupu do funkcie tento rok na jar. Vláda chce dať firmám väčšiu pružnosť v snahe prispôsobiť pracovnú dobu a finančnú odmenu zamestnancov aktuálnym podmienkam na pracovnom trhu. Obmedzuje napríklad aj výšku odškodnenia, ktoré získa zamestnanec v prípade, že súd uzná jeho výpoveď ako nevýhodnú.
Reformu podporilo 463 poslancov, 74 ich bolo proti a 20 sa ich zdržalo hlasovania. „Veríme v prácu, ktorá oslobodzuje,“ obhajoval opatrenia zástupca Macronovej strany Republika vpred (REM) Aurélien Taché, ktorý tak trochu nešťastne pripomenul heslo nad vstupnou bránou koncentračného tábora v Osvienčime.
Cieľom reformy je znížiť dlhodobo vysokú nezamestnanosť, ktorá v treťom štvrťroku vo Francúzsku predstavovala 9,7 percenta. Bola tak nad priemerom Európskej únie.