Vo Varšave narastá euroskepticizmus, poľská vláda sa dostáva do slovných prestreliek s Bruselom. Vznikajú obavy o fungovanie právneho štátu v Poľsku a otázne je, či jeho zahraničná iniciatíva nesmeruje proti súdržnosti únie. Zároveň sa v časti verejnosti množia prejavy nenávisti vrátane antisemitizmu a aj keď vláda ubezpečuje, že je jednoznačne proti xenofóbii, jej kritici tvrdia, že by mala spraviť viac.
Najnovší smutný prípad sa stal pred pár dňami, keď neznámi páchatelia roztĺkli sklo na dverách a oknách moslimského kultúrneho centra vo Varšave. Obavy z neznášanlivosti v Poľsku vyjadrujú hlavne Židia – pred niekoľkými mesiacmi sa so znepokojením ozval Európsky židovský kongres. Nečudo, lebo antisemitizmus je na vzostupe, čo ukázalo zistenie Strediska pre výskum predsudkov pri univerzite vo Varšave v januári tohto roku. "Podľa prieskumu 37 percent opýtaných prejavilo v roku 2016 negatívny vzťah k Židom, čo je o 32 percent viac v porovnaní s predchádzajúcim rokom, pričom 56 percent by neakceptovalo Žida vo svojej rodine, čo je o 10 percent viac oproti roku 2014,“ pripomenul denník Telegraph.
Nevraživost
Prejavy nevraživosti zašli až tak ďaleko, že ultranacionalisti v Katoviciach postavili šesť malých šibeníc, na ktoré zavesili portréty piatich poľských europoslankýň a jedného ich kolegu. Predseda Európskeho parlamentu Antonio Tajani preto vyzval Poľsko, aby sa postaralo o ich bezpečnosť. Minister spravodlivosti Zbigniew Ziobro sa alibisticky postavil k nechutnej udalosti, keď vyhlásil, že za to môže opozícia, ktorá podľa neho presadzuje násilné metódy vo verejnej diskusii.
Pokiaľ ide o domácu politiku, už dlhé týždne pokračuje spor medzi Varšavou a Bruselom, ktorý jej vyčíta, že chystané zmeny v súdnictve podkopávajú zásady právneho štátu. Poľsko si pohnevalo aj Nemecko, od ktorého by chcelo obrovské vojnové reparácie napriek tomu, že ide o dávno uzavretú tému. Napätie sa prejavilo aj vo vzťahu k Parížu. Francúzsky prezident Emmanuel Macron nedávno vyhlásil doslova, že Poliaci by si zaslúžili lepšie vedenie, čiže inú vládu. Zároveň ju obvinil, že sa odkláňa od proeurópskeho kurzu, že jej chýba dostatok európskej solidarity napriek tomu, že Poľsko dostáva ročne z eurofondov až 18 miliárd eur. Pravidelnou reakciou Varšavy na podobné upozornenia bývajú vety o tom, že si nenechá diktovať nič od nikoho zo zahraničia. Otázne je, čo Poľsko skutočne sleduje s platformou s názvom Iniciatíva troch morí (skrátene aj ako Trojmorie, pod čím sa myslí Baltské, Jadranské a Čierne more). Dvanásť štátov strednej a východnej Európy by malo spolupracovať v energetickej, dopravnej a komunikačnej infraštruktúre.Oslabiť pozíciu Európy
Varšava, ktorá stojí za vznikom Trojmoria, sa možno snaží zmenšiť význam visegrádskej štvorky (V4), do ktorej patrí aj Slovensko, čo nie je v jeho záujme a, naopak, usiluje sa o hegemóniu vo väčšom bloku krajín. „V4 je pre Slovensko najdôležitejší formát, kým na Trojmorie sa pozerá skôr ako na jednorazovú akciu,“ napísal na portáli EUobserver Wojciech Przybylski, šéfredaktor Visegrad Insight. „Mnohí si želajú oslabiť pozíciu Európy a jej potenciál na globálnej úrovni, snažia sa využiť rozdelenie medzi starých a nových (v únii). Je to niečo, pred čím by mali byť ostražití všetci lídri na kontinente,“ dodal o Trojmorí. Tému si všimol aj analytický inštitút STRATPOL na Slovensku: „Rakúsko, Česko alebo Slovensko nemajú dôvod zúčastňovať sa na pláne, ktorý môže poškodiť ich vzťahy s Nemeckom.“
Projekt sa zjavne nepozdáva Berlínu. „Nemecko vrátane kancelárky Angely Merkelovej sa obáva, že iniciatíva sa zdá byť pokusom o rozdelenie Európy,“ poznamenal časopis Economist. „Nevyzerá to na projekt zjednotenej Európy,“ citovala stanica Deutsche Welle nemenovaného významného predstaviteľa z EÚ.