Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan vedel, že Turecko napriek americkým sankciám obchoduje s Iránom, a z vtedajšej pozície premiéra to schválil. Pred americkým súdom to povedal turecko-iránsky obchodník Reza Zarrab. Erdogan podľa neho do schémy prania peňazí, ktoré stálo na štátnej banke Halkbank, nechal zapojiť ešte ďalšie dva peňažné ústavy, a síce VakifBank a Ziraat.
Erdogan podľa neho do schémy prania peňazí, ktoré stálo na štátnej banke Halkbank, nechal zapojiť ešte ďalšie dva peňažné ústavy, a síce VakifBank a Ziraat.
Vtedajší minister hospodárstva Zafer Çaglayan „mi povedal, že premiér (Erdogan) schválil, aby sa do tejto činnosti zapojili Ziraat a VakifBank“, vypovedal podľa agentúry AFP obchodník.
Erdogan podľa tureckých médií už pred zverejnením Zarrabovej výpovede uviedol, že Turecko americké sankcie proti Iránu neporušilo. Erdoganova vláda kauzu označuje za „sprisahanie proti Turecku“. Proti výpovedi sa v oficiálnom vyhlásení v piatok ohradila aj VakifBank.
Zarrab pred súdom osvetlil pohyb miliárd eur. Počiatky plánu siahajú do začiatku roka 2012 a na sklonku nasledujúceho roka sa rozpútal v Turecku korupčný škandál. Ten viedol síce k demisii niekoľkých ministrov a zatknutiu 16 ľudí, následné čistky v radoch polície a justície ale škandál udusili. Turecká vláda neskôr vec označila za sprisahanie a za pokus o zvrhnutie vlády, z ktorého obvinila hnutie duchovného Fethullaha Gülena.
Erdogan vyviezol peniaze do daňového raja
Turecká opozícia poskytla médiám, ktoré podľa nej preukazujú, že prezident Recep Tayyip Erdogan a jeho rodina vyviezli peniaze do offshorovej spoločnosti. Dokumenty odovzdá aj prokuratúre, ktorá prípad vyšetruje. Informoval o tom denník Hürriyet. Prezident vo štvrtok uviedol, že ak sa tvrdenia opozície ukážu ako pravdivé, odstúpi z úradu.
Líder opozičnej Ľudovej republikánskej strany (CHP) Kemal Kılıçdaroğlu vo štvrtok oznámil, že Erdogan, jeho syn, brat a švagor v decembri 2011 a v januári 2012 previedli 15 miliónov dolárov na britskú offshorovou spoločnosť Bellway Limited na ostrove Man. Ten býva označovaný ako jeden z daňových rajov.
Erdogan obvinenia odmietol a vyzval Kılıçdaroğlua, aby svoje tvrdenia doložil a prípadné dokumenty dal prokuratúre. Hovorca CHP Bülent Tezcan v piatok uviedol, že dokumenty prokuratúre odovzdá.
Turecký prezident vo štvrtok vyhlásil, že dokumenty môžu maximálne ukázať, že peniaze rodina inkasovala. „Predali tam svoje firmy,“ povedal Erdogan. To ale Kılıçdaroğlu označil za ešte vážnejšie, pretože to môže znamenať, že ide o pranie špinavých peňazí.
Súdny proces štiepi vzťahy USA a Turecka
Turecko poslalo na účet v ústave Halkbank peniaze za iránsku ropu, Zarrab následne za peniaze nakúpil zlato, ktoré potom prepašoval do Dubaja, kde ich predal. Peniaze z predaja potom skončili v Teheráne. Neskôr – v roku 2013 – peniaze legalizoval prostredníctvom falošných objednávok potravín, povedal pred súdom obchodník.
Systém, ktorý na pokyn vtedajšieho ministra Çaglayana vytvorila Halkbank, vraj najprv pral peniaze za predaj iránskej ropy a zemného plynu Turecku, ale neskôr aj ďalším krajinám. Zarrab v tejto súvislosti zmienil Indiu a Taliansko. Turecko-iránsky obchodník sa podobný plán pokúsil vytvoriť aj v Číne, ale keď tamojšie banky zistili, že je do veci zapojený Irán, z plánov zišlo.
Ostro sledované súdne konanie, ktoré ešte viac pošramotilo vzťahy medzi USA a Tureckom, začalo tento týždeň v New Yorku práve výsluchom Zarraba, ktorý bol zatknutý vlani v Miami. K činom sa priznal a pristúpil na dohodu, pretože mu hrozilo až 70 rokov väzenia. Jediný, kto bude v USA súdený v prítomnosti, je bývalý zástupca riaditeľa banky Halkbank Hakan Atilla. Sedem ďalších obvinených, vrátane bývalého ministra Çaglayana a niekdajšieho šéfa banky Halkbank Süleymana Aslana zdržiavajú v Turecku.