No bývalý americký minister pre vnútornú bezpečnosť Michael Chertoff zároveň pripomína, že zahraničná politika USA sa s Trumpom príliš nezmenila. Rozhovor s ním pre Pravdu vznikol na podujatí, ktoré v Bratislave usporiadal Globsec.
Foto: Reuters
Americký prezident Donald Trump opakovane hovorí o médiách, že prinášajú falošné správy. Ako vnímate tieto útoky?
Je sklamaním, ak líder krajiny útočí na médiá. Môže nesúhlasiť s niektorými zverejnenými príbehmi a kritizovať ich. No len tak útočiť na médiá je podľa mňa nezdravá vec pre demokraciu. Okrem toho by som povedal, že to podkopáva aj postavenie prezidenta. Ak si dostatok ľudí začne myslieť, že tieto útoky sú len spôsob, ako odpútať pozornosť od problémov, ktoré má, môže sa to obrátiť proti nemu. Ale to je niečo, čo by si mal uvedomiť on.
Ak hovoríme o tom, čo sa môže obrátiť proti nemu, pred niekoľkými dňami Trump tweetoval videá extrémistickej skupiny z Británie, čo je krajina, o ktorej sa hovorí, že má s USA špeciálny vzťah. Po tom, čo sa proti tomu vláda v Londýne ohradila, americký prezident poúčal britskú premiérku Theresu Mayovú. Takto sa správa Trump k spojencom?
Neviem, odkiaľ prezident prišiel k tým videám, čo o nich vedel. Máme však veľmi silné vzťahy s Britániou, ktoré prežijú, aj keď Trump urazí premiérku Mayovú. Nevidím v tom však žiadnu hodnotu, nemá zmysel, aby niečo také robil, aby si myslel, že to môže niečomu pomôcť. Je to jednoducho urážka spojenca, nevyzerá to dobre a neviem, prečo to robí. Nechcem však analyzovať správanie Trumpa na Twitteri.
Počas debaty Globsecu ste povedali, že možno vkladáme priveľa symbolizmu do pozície amerického prezidenta a príliš často hovoríme v súvislosti s vládcom Bieleho domu o tom, ako by sa mal správať. Ak však neurčíme isté normy, čo nám zostane? Politický post?
Je to otázka, o ktorej diskutujeme roky. Prezident USA má istú ústavnú zodpovednosť a právomoci. Má však aj symbolickú rolu. Ale sú ľudia, ktorí si myslia, že je to chyba. Že vkladáme príliš veľa symbolizmu do jednej osoby namiesto toho, aby sme sa pozreli na širšie fungovanie amerického ústavného systému. A v rámci neho hľadali inšpiráciu aj u iných ľudí, nielen v prezidentovi. Trump je niekto, kto do istej miery narúša očakávania, ktoré vkladáme do šéfa Oválnej pracovne. Preto sme aj mimoriadne sklamaní. Nemôžeme však také vysoké očakávanie spájať s jednou osobou. Máme aj iných ľudí, modely, ktorých správanie nám môže byť príkladom.
Ako by to malo vyzerať? Zahŕňa to aj nejaké zmeny v rámci ústavného systému USA?
Nemám na mysli ústavné zmeny. Len hovorím o ľuďoch, ktorých môžeme vnímať ako model. Ústavný systém má predsa tri zložky. Kongres, súdy, prezidenta. Musíme sa dívať na všetky. Hľadať ľudí, ktorí si zaslúžia nasledovanie. V Kongrese sú takí ľudia. Senátor John McCain je obdivuhodný človek. V mnohých oblastiach symbolizuje, čo je na Amerike dobré. Ak prezident nemá správanie a hodnoty, o ktorých si myslíme, že majú byť v jadre toho, čo sú USA, tak sú tu stále ľudia, ktorí ich majú.
Existuje antiamerikanizmus, ktorý len využíva Trumpa na kritiku USA. No vidíme aj skutočnú neistotu, čo sa dá momentálne od Ameriky očakávať. Je to pre Spojené štáty problém?
Jednoznačne je znepokojujúce, keď krajiny uvažujú, či sú USA spoľahlivým spojencom. Treba však povedať, že podobné obavy prejavovali štáty aj za prezidenta Baracka Obamu, lebo sa zdalo, že sa sťahuje zo sveta. Pozrime sa tiež, čo hovoria ľudia ako viceprezident Mike Pence alebo minister obrany Jim Mattis. Myslím, že spojencov ubezpečili, že Amerika nikam neodchádza. A mimo vyhlásení na Twitteri vidíme, že máme jednotky v strednej a vo východnej Európe. Sme naplno zapojení do aktivít NATO, podporujeme spojencov v Ázii proti aktivitám Severnej Kórey. Takže politika Trumpovej vlády sa príliš nezmenila v porovnaní s minulosťou, ale rétorika je iná.
Trump sa chváli tým, ako sa pod jeho vedením darí porážať teroristickú organizáciu Islamský štát (IS). Nie je však tento úspech založený už na predchádzajúcej stratégii a nová americká vláda ju príliš nezmenila?
Je to pokračovanie procesu, ktorý sa začal za Obamu. Pripíšme Trumpovi dobrý bod za to, že neurobil veľké zmeny. Vyzerá to tak, že sme konečne uspeli v tom, že sme obmedzili fyzickú existenciu IS v regióne Iraku a Sýrie.
Čo bude ďalej?
Musíme sledovať, kam sa budú teroristi presúvať. Niektorí sa môžu vrátiť do Európy a pripraviť útoky. Iní sa zase azda pokúsia vytvoriť iný kalifát, napríklad v Líbyi. IS sa zmení z organizácie so svojím územím na sieť rôznych skupín a bude ďalej aktívny v internetovom priestore.
Ako by sme mali politicky riešiť problém v regióne Blízkeho východu, aby sme sa nedostali do bodu, keď situácia opäť bude priaznivá pre skupiny ako IS?
Nesmieme dopustiť existenciu zlyhávajúcich štátov. Aj tu by som pochváli Trumpovu vládu, že sa snaží zamedziť, aby situáciu využil Irán na posilnenie svojej moci od Iraku po Libanon.
Ale najmä v Sýrii sú to Rusko, Irán a Turecko, ktoré riešia situáciu.
Je skutočne problém, že USA zostávajú mimo, keď spomenuté krajiny rozhodujú o budúcnosti Sýrie a možno aj regiónu. Je to však dedičstvo rozhodnutí, ktoré Amerika urobila v minulosti za prezidenta Obamu. Teda, že nechceme byť príliš aktívni, čo sa týka diania v Sýrii, či už išlo o vytvorenie bezpečných zón, alebo vynucovania dodržiavanie pravidiel, čo sa týka používanie chemických zbraní. Preto Rusko a Irán zaplnili vákuum.
Je riešením spoločná stratégia USA a Európskej únie?
Bolo by dobré, keby sme zmenili stratégiu. Musíme brať do úvahy realitu, že momentálne to vyzerá tak, že hlavnými hráčmi v Sýrii sú Rusko, Irán a Turecko. USA a Európa by sa mali snažiť podporiť svoje záujmy a záujmy ľudí v regióne.
Turecko je však členom NATO.
Na to, že je spojencom v aliancii, Ankara robí zaujímavé kroky. Do istej miery sa zbližuje s Ruskom. Bude to otázka pre členské krajiny NATO, nakoľko budú mať turecké postoje vplyv na dôveru v aliancii.