Sväté mesto má svetský problém

, 05.12.2017 10:00
Jeruzalem
Aj nedávne moslimské oslavy narodenia Proroka (Mavlíd al-Nabí) v Jeruzaleme sa kvôli prísnym bezpečnostným opatreniam konali za asistencie príslušníkov izraelskej armády (v pozadí). Autor: ,

Prezident USA Donald Trump v najbližších dňoch rozhodne o formálnom uznaní Jeruzalema ako izraelského hlavného mesta, ktoré ako také medzinárodne spoločenstvo doteraz neuznalo. Zároveň sa vyjadrí o prípadnom presťahovaní veľvyslanectva USA z Tel Avivu do Jeruzalema.

Od roku 1995, keď Kongres USA schválil zákon o vzniku veľvyslanectva vo Svätom meste, sa to však nepodarilo žiadnemu prezidentovi USA. Všetci využívali časť zákona, ktorá im umožňovala oddialiť rozhodnutie „z dôvodov národnej bezpečnosti“. Uskutočňuje sa to každý polrok. A tak neprekvapuje, že podľa Jareda Kushnera, zaťa amerického prezidenta, sa ani Trump stále nerozhodol zatiaľ meniť roky zaužívaný rituál.

„Hodnotí množstvo rôznych faktov a ak dospeje k rozhodnutiu, tak to sám oznámi,“ lakonicky konštatoval Kushner na konferencii o Blízkom východe organizovanej Brookingsovým inštitútom. Izrael považuje Jeruzalem za jednotné, večné mesto. Palestínčania chcú zase z východnej (arabskej) časti mesta obsadenej Izraelom v roku 1967 urobiť metropolu svojho budúceho štátu. Situácia sa opakuje. Napríklad v lete v roku 2001 vtedajší prezident USA Bill Clinton v izraelskej televízii vyhlásil, že „zhodnotí možnosť premiestnenia amerického veľvyslanectva z Tel Avivu do Jeruzalema“.

Štatút Jeruzalema

Citlivý nevyriešený problém štatútu Jeruzalema trvá od tzv. šesťdňovej vojny v roku 1967.

Odvtedy východnú arabskú časť Svätého mesta považuje Izrael za svoju metropolu. Pritom svetová verejnosť nesúhlasí. Predovšetkým arabské krajiny. Arabi odmietajú nezávislý palestínsky štát bez východnej časti Jeruzalema ako jeho hlavného mesta.

Aj preto je urovnanie palestínsko-izraelských vzťahov bez vyriešenia štatútu Jeruzalema nepravdepodobné. Trumpov sľub presunúť z Tel Avivu, stále ešte oficiálneho hlavného mesta Izraela, veľvyslanectvo USA, podporuje izraelské plány.

Aké dopady by malo Trumpovo rozhodnutie?

Doteraz má v Tel Avive svoje veľvyslanectvá drvivá väčšina krajín, ktoré udržujú diplomatické vzťahy s Izraelom. Dávajú tak najavo, že oficiálne je Tel Aviv ešte stále hlavným mesto Izraela.

„Vždy som chcel presťahovať naše veľvyslanectvo do západného Jeruzalema. Máme tam určené miesto,“ oznámil už pred rokmi Clinton po neúspešnom summite v Camp Davide a dodal, že akurát nechcel v tomto smere nič urobiť, vraj v snahe „nepodkopať postavenie Washingtonu ako sprostredkovateľa izraelsko-palestínskeho dialógu“.

Ak to Trump urobí, tak to môže spôsobiť masové krviprelievanie medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi.
Ahmed Aboul Gheit, generálny tajomník Ligy arabských štátov

Práve otázka štatútu Jeruzalema bola v Camp Davide neprekonateľnou prekážkou. Podľa vtedajších správ izraelského rozhlasu na summite sa podarilo dosiahnuť pokrok v otázke hraníc palestínskeho štátu, izraelských osadníkov na okupovaných územiach a v otázke palestínskych utečencov.

„Arafat odmietol kompromisné návrhy vo veci Jeruzalema a žiadal plnú palestínsku suverenitu nad východným sektorom svätého mesta, s výnimkou Múru nárekov a židovskej a arménskej časti starého Jeruzalema,“ tvrdil rozhlas o principiálnom postoji vtedajšieho palestínskeho lídra. Dnes nik nevie, aké konkrétne fakty analyzuje prezident USA Trump, ale väčšina politológov sa zhoduje: akýkoľvek jeho krok spojený s uznaním Jeruzalema ako izraelskej metropoly by rovnako ako premiestnenie veľvyslanectva USA znamenal hrozbu pre mierový proces.

Varovali Palestína, Egypt aj Jordánsko

„Bola by to tragédia nielen pre Palestínčanov, ale aj Arabov ako takých, aj pre celé medzinárodné spoločenstvo,“ reagoval v predstihu palestínsky líder Mahmúd Abbás. V pondelok na to upozornil šéfa diplomacie USA Rexa Tillersona aj egyptský rezortný kolega Sámeh Šukrí. S rovnakým upozornením sa na Tillersona v pondelok obrátil aj šéf jordánskej diplomacie Ajman Sadáfí. „Vyvolá to obrovský hnev v arabskom svete,“ napísal americkému kolegovi na jednej zo sociálnych sietí.

„Ak to Trump urobí, tak to môže spôsobiť masové krviprelievanie medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi,“ upozornil aj šéf Ligy arabských štátov Ahmed Aboul Gheit v rozhovore pre arabskú satelitnú televíziu Al Majadín.

Zdroj blízky palestínskemu vedeniu v Ramalláhu na západnom brehu Jordánu však pre Pravdu nevylúčil, že prezident Trump, ktorý sa pokúša riadiť krajinu ako manažér a často sa správa nepredvídane, môže nastolením spomínanej otázky testovať nielen politickú pôdu.

„Môže ísť o pokus vydierať Tel Aviv v snahe získať niečo recipročne,“ špekuloval spomínaný zdroj Pravdy. Skôr sa však prikláňal k možnosti, že ide o presný opak. „Je to politické vydieranie v záujme izraelských politických špičiek,“ dodal zdroj, parafrázujúc tak výrok palestínskej poslankyne Hanan Ašrávíovej ešte z roku 2001.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#USA #jeruzalem #Izrael #Donald Trump
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk