Vyhlásil to v prejave k predstaviteľom 47 štátov Rady OSN pre ľudské práva v Ženeve. Fórum neskôr odhlasovalo prijatie rezolúcie OSN, ktorú navrhol Bangladéš – krajina, do ktorej od leta z Mjanmarska utieklo na 626 000 Rohingov.
Pre prijatie rezolúcie hlasovalo 33 štátov, tri vrátane Číny hlasovali proti, deväť sa hlasovania zdržalo. Predstavitelia dvoch krajín neboli pri hlasovaní prítomní. Zástupca Mjanmarska pred zhromaždením uviedol, že jeho vláda sa od rezolúcie dištancuje. „Zdá sa, že sa naša práca politizuje a zakorenila sa v nej predpojatosť,“ povedal.
Rohingská menšina čelí v Mjanmarsku dlhodobému útlaku a v posledných mesiacoch tiež brutálnemu ťaženiu mjanmarskej armády, pred ktorým od konca augusta utieklo zo severomjanmarského Arakanského štátu do Bangladéša podľa novej bilancie 626 000 Rohingov. Husajn v utorok zdôraznil, že prúd rohingských utečencov sa stále nezastavil.
Čo sa s nimi stane po návrate domov?
Podľa svedkov sa vojaci počas svojho ťaženia proti rohingským civilistom dopúšťajú zabíjania, mučenia, znásilňovania a vypaľujú celé rohingské dediny. OSN a USA túto kampaň označili už skôr za etnickú čistku. Husajn poukázal na to, že za násilie na Rohingoch nie je v Mjanmarsku takmer nikto stíhaný.
Mjanmarsko a Bangladéš teraz rokujú o možnom návrate utečencov, mjanmarské úrady chcú proces začať v priebehu dvoch mesiacov. Komisár OSN v utorok zdôraznil, že žiadny z rohingských utečencov by nemal byť repatriovaný do Mjanmarska, ak nebude zaistené prísne nezávislé monitorovanie tohto procesu.
Prevažne budhistické Mjanmarsko Rohingov neuznáva ako etnikum. Považuje ich za nelegálnych prisťahovalcov z Bangladéša, dlhodobo ich prenasleduje a upiera im občianstvo a základné ľudské práva.