Konkrétne na búrku nesúhlasu nielen arabských krajín s očakávaným rozhodnutím amerického lídra týkajúcim sa vyhlásenia Jeruzalema za hlavné mesto Izraela a presťahovania veľvyslanectva USA z Tel Avivu do Jeruzalema. Na stredomorskom pobreží dnes sídli drvivá väčšina veľvyslanectiev, zatiaľ čo vo svätom meste pôsobia konzuláty.
Svet sa napokon dočkal. Trump mu ponúkol akéhosi „mačkopsa“, ktorý však môže spôsobiť výbuch hnevu na „arabskej ulici“.
Niektoré údaje o Jeruzaleme
Je posvätným mestom troch monoteistických náboženstiev: judaizmu, islamu a kresťanstva.
Historické centrum Palestíny zažilo 36 vojnových konfliktov, celkovo ho dvakrát úplne zničili a 23-krát obsadili. Historická časť mesta je od roku 1981 pamiatkou svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Izrael považuje celé mesto za svoju metropolu, Palestínčania žiadajú, aby bol východný Jeruzalem hlavným mestom ich budúceho štátu.
Tak ako o tom rozhodla v roku 1988 Palestínska národná rada (parlament).** Na ploche 125 štvorcových kilometrov žije asi 880 000 ľudí.**
Po umelom a protizákonnom presídlení je v Jeruzaleme približne 450 000 Židov. Palestínčanov je asi 300 000.
„USA sú za mierové riešenie konfliktu na Blízkom východe, ktoré bude vyhovovať obom stranám. Nastal čas uznať Jeruzalem za hlavné mesto Izraela,“ vyhlásil na úvod očakávaného prejavu prezident USA Trump. Pritom stále opakuje, že v prípade samotnej realizácie presťahovania veľvyslanectva USA do Jeruzalema bude „trvať roky“.
„Prezidentovo vyhlásenie bude historickou a súdobou realitou a nie politickým aktom. Premiestnenie veľvyslanectva sa bezprostredne neuskutoční,“ informovali americké médiá ešte pred samotným prejavom Trumpa naplánovaným na 19:00 SEČ. Odvolávali sa pritom na „dobre informované zdroje“ z Bieleho domu.
Opatrné vyjadrenia svetových lídrov
V spomínanom duchu bol pravdepodobne informovaný aj izraelský premiér Benjamin Netanjahu, ktorý niekoľko hodín pred Trumpovým prejavom podľa agentúry Reuters odmietol na jednej diplomatickej konferencii komentovať plán šéfa Bieleho domu. Dobre si totiž pamätá, že Trump len pred tromi mesiacmi predĺžil o ďalší polrok realizáciu osudu Jeruzalema a hlavne sťahovanie veľvyslanectva USA. Tak ako to od roku 1995 robili všetci jeho predchodcovia pod zámienkou „zachovania bezpečnosti v oblasti“.
Na Trumpov verdikt čakala do poslednej chvíle aj Moskva. A tak aj Dmitrij Peskov, hovorca prezidenta Vladimira Putina, bol skúpy na slovo.
„V poslednom čase prezident Trump mal niekoľko medzinárodných telefonátov. Nie je to jednoduchá situácia. Napokon nechce sa mi reagovať na rozhodnutia, ktoré ešte nezazneli,“ dodal Peskov, citovaný agentúrou RIA Novosti.
Zhovorčivejší však bol blízkovýchodný odborník Vladimir Fitin, podľa ktorého sa uznaním Jeruzalema ako metropoly štátu Izrael nič nezmení.
Politológ: Problém arabského sveta
„Arabská ulica síce bude na demonštráciách reagovať búrlivo, ale veľké arabské krajiny sa obmedzia iba na verbálny prejav hnevu. O nejakom prípadnom prerušení diplomatických vzťahov s USA nemôže byť ani reči,“ predpovedal Fitin niekoľko hodín pred Trumpovým prejavom. Rovnako treba chápať aj negatívne reakcie Veľkej Británie, Nemecka, Ruska, Číny, ale aj pápeža Františka, ktorý amerického lídra vyzval na zachovanie statusu quo a na „opatrnosť“.
Podľa ruského politológa Jevgenija Satanovského je to „.problém arabského sveta“. „Jeruzalem je aj tak hlavným mestom Izraela niekoľkotisíc rokov. Trump jednoducho reflektuje realitu a ignoruje hlúpe aktivity svojich diplomatov“, dodal Satanovskij.
„Trump iba plní, ale nie celkom, jeden z predvolebných sľubov a zároveň si chce nakloniť vplyvnú židovskú loby na svoju stranu. V čase, keď od začiatku funkčného obdobia čelí útokom nielen opozície, ale aj z vlastných radov, nespokojnosti generality a v neposlednom rade médií,“ povedal pre Pravdu diplomatický zdroj, ktorý si želal ostať v anonymite.
Washingotnská spravodajkyňa BBC zase tvrdí, že Trump sa usiluje upokojiť búrlivé reakcie vyhlásením, že ak Izraelčania a Palesínčania budú súhlasiť, tak USA podporia plán vzniku dvoch štátov. „Nie je to kategorické riešenie, ktoré očakávajú Palestínčania,“ pripomína spravodajkyňa.