Informoval o tom argentínsky denník Clarín. Exprezidentka obvinenia odmieta a kauzu označuje za politicky motivovanú.
Federálny sudca Claudio Bonadio, ktorý žiada o vydanie a uvalenie väzby na Fernándezovú, nariadil tiež zatknutie ďalších bývalých vládnych úradníkov. Pre exministra zahraničia Héctora Timermana nariadil kvôli jeho zdravotnému stavu domáce väzenie.
Kauza sa týka najhoršieho bombového útoku v histórii Argentíny. Stal sa 18. júla 1994, keď samovražedný atentátnik odpálil auto s veľkým množstvom trhaviny pred centrom židovských organizácií AMIA. Vyšetrovanie prípadu sa vlieklo niekoľko rokov a neskôr sa objavilo podozrenie, že za útokom stála iránska vláda a libanonské hnutie Hizballáh. V roku 2007 bolo vydaných aj niekoľko medzinárodných zatykačov na iránskych funkcionárov. Irán ale všetky obvinenia odmieta.
Prípadom sa niekoľko rokov zaoberal argentínsky prokurátor Alberto Nisman, ktorý bol nájdený mŕtvy vo svojom byte v Buenos Aires v januári 2015, len krátko predtým, ako sa chystal predložiť výsledky svojho vyšetrovania. Už predtým verejne vyhlásil, že sa vládni činitelia vrátane Fernándezovej snažili podozrivých očistiť. Údajne preto, aby vláda mohla s Iránom začať rokovania o dodávkach ropy.
O osude exprezidentky Fernándezovej teraz rozhodnú členovia hornej komory parlamentu, do ktorého bola nedávno zvolená aj Fernándezová, ktorá tak získala imunitu. Pre jej vydanie musia hlasovať dve tretiny senátorov. Pokiaľ ju vydajú, hrozí jej v prípade odsúdenia až 25 rokov väzenia.
Fernándezová stála na čele Argentíny do decembra 2015. Prezidentkou sa stala ako prvá žena v histórii Argentíny v decembri 2007, keď v úrade vystriedala svojho manžela Néstora Kirchnera. Exprezidentka čelí v Argentíne niekoľkých obvineniam, okrem iného z prania špinavých peňazí a podvodu.