„Urobili sme veľmi dôležité rozhodnutia, aby sme uspokojili potreby etnických Grékov, ktorí sú tureckými občanmi. Máme teda právo očakávať, že sa Grécko zachová rovnako,“ vyhlásil Erdogan pred davom zhromaždeným pri miestnej škole. Ankara často kritizuje Atény, že miestnych moslimských duchovných – známych ako muftiovia – dosadzujú namiesto toho, aby uznali tých, ktorých si zvolí miestne obyvateľstvo.
Erdogan je prvým tureckým prezidentom, ktorý Grécko za posledných 65 rokov navštívil. Štvrtkové rokovania s gréckym prezidentom Prokopisom Pavlopulosom však poznamenal spor o mierovú zmluvu z Lausanne z roku 1923, ktorá ustanovila budúce vzťahy oboch krajín po vzájomnom vojenskom konflikte.
Pavlopulos svojmu tureckému náprotivku povedal, že zmluva „nepotrebuje revíziu alebo aktualizáciu“. „Platí taká, aká je,“ dodal s tým, že zmluva neposkytuje priestor pre územné spory a jasne stanovuje štatút moslimskej menšiny v Grécku.
Zmluva nepamätala na moslimov v Grécku
Pred mešitu v Komotini prišli Erdogana privítať stovky ľudí. Jeho pobočníci niesli vrecia, z ktorých turecký prezident rozdával deťom hračky. Niektorí ľudia z davu, ktorým si Erdogan razil cestu, volali „Vodca“. Na okolitých budovách boli rozmiestnení grécki ostreľovači.
„Erdogan je v miestnej moslimskej komunite nesmierne obľúbený. Je to obyčajný muž a má blízko k ľuďom,“ povedal agentúre Reuters 57-ročný poľnohospodár Ahmet Hoca. „Čo odpoviete, keď sa vás niekto spýta, či máte radšej svoju matku, alebo svojho otca? Máte radi oboch,“ komentuje pozíciu menšiny medzi Gréckom a Tureckom jeden z miestnych, 64-ročný Hussein Kara.
Po konci prvej svetovej vojny a rozpade Osmanskej ríše zbavila zmluva z Lausanne Grécko istanbulského európskeho predpolia a oblasti mesta Izmir v terajšom západnom Turecku. V rámci dohody došlo k výmene obyvateľstva – približne 1,3 milióna etnických Grékov a 356 000 Turkov prešlo na druhú stranu novej hranice. Dojednanie však nepamätalo na moslimské obyvateľstvo v západnej Trácii, kde leží i mesto Komotini, viac ako 200 000 Grékov, ktorí vtedy žili v Istanbule. Teraz ich počet v meste na Bospore nepresahuje 3000.
Grécku po uzavretí zmluvy zostali prakticky všetky ostrovy v Egejskom mori, vrátane tých, ktoré sú v bezprostrednej blízkosti tureckého pobrežia.