Cieľom nového zákona je podľa Kyjeva zabezpečiť, aby každý občan ovládal ukrajinčinu. Maďarsko sa ale kvôli „brutálnemu potláčaniu práv menšín“ rozhodlo „blokovať a bojkotovať“ všetky snahy o zblíženie Kyjeva s Európskou úniou alebo NATO. Zákon ostro kritizovalo Rusko. Rumunský prezident kvôli zákonu zrušil návštevu Ukrajiny.
Benátska komisia, čo je poradný orgán Rady Európy, teraz vyzvala Kyjev, aby školský zákon zmenil tak, aby poskytol viac času na zmeny, ktoré by sa mali zavádzať postupne.
Zákon vyvolal protesty
Ukrajinské ministerstvo školstva v reakcii uviedlo, že je ochotné zmeniť zákon, aby sa lepšie prispôsobil menšinám a umožnil školám sa na zmeny lepšie pripraviť. „Z hľadiska vzdelávania je predĺženie prechodného obdobia opodstatnené a toto odporúčanie plne podporíme,“ sľúbilo ministerstvo v narážke na to, že ustanovenie o vyučovaní v ukrajinčine malo nadobudnúť účinnosť od roku 2020.
Benátska komisia tiež upozornila na problém v podobe skutočnosti, že zákon dovoľuje vyučovať jeden alebo viac predmetov v niektorom z jazykov Európskej únie, ktorým však nie je ruština – a to podľa expertov zaváňa diskrimináciou.
Ukrajinský parlament schválil 5. septembra novelu školského zákona, ktorý ukladá pedagógom stredných škôl, aby pri výučbe používali výhradne ukrajinčinu. Toto opatrenie je zdôvodňované snahou lepšie integrovať menšiny do spoločnosti a pomôcť im získavať zamestnanie vo verejnom sektore.
Táto nová právna úprava ale vyvolala protesty v susedných štátoch, najmä v Rusku, ale aj v Maďarsku, Rumunsku, Moldavsku a Poľsku. Rusko v reakcii uviedlo, že cieľom právneho predpisu je poškodiť záujmy miliónov rusky hovoriacich obyvateľov Ukrajiny.