Ráta aj s rastom vojenskej pomoci strategickým spojencom vrátane Izraela aj keď v prejave po podpise dokumentu to Trump otvorene nespomenul. O rozsahu rozpočtu, ktorý ešte musí schváliť Kongres USA, svedčí informácia agentúry AFP. Podľa nej Trumpov návrh vojenského rozpočtu je vyšší ako súčet vojenských rozpočtov siedmich štátov, ktoré, čo sa týka vojenskej pomoci, sú v zozname ihneď za Spojenými štátmi.
„Naše ozbrojené sily v posledných rokoch čelili tvrdým škrtom v rozpočte, čo negatívne ovplyvnilo našu bojaschopnosť. História nás učí, že oslabovaním vlastnej obrany poskytujete živnú pôdu pre možnú agresiu. Najlepší spôsob, ako nedopustiť konflikt, je pripraviť sa naň. Mier bude mať prevahu iba vtedy, ak dobro bude prevládať. Podpisom zákona o obrane urýchľujeme obnovu vojenskej sily USA,“ vyhlásil prezident USA citovaný svetovými agentúrami.
Kto lobuje silnejšie?
V záujme spomínaného cieľa je Washington ochotný uskutočniť aj „historické kroky“. Najnovším, aspoň podľa Washingtonu a Tel Avivu, je kontroverzný krok prezidenta Trumpa zo 6. decembra týkajúci sa uznania Jeruzalema za hlavné mesto Izraela a prípravy na presťahovanie veľvyslanectva USA z Tel Avivu do Svätého mesta. Ako informujú viaceré zdroje, nejde však iba o Jeruzalem, ale v širšom kontexte o americko-izraelský barter, ktorého prvotný dosah sa už premietol do rastúcej búrky nevôle nielen v arabskom svete.
„V hre je vplyvná židovská loby vo finančných kruhoch na Wall Streete v úzkej súčinnosti s politikmi z Republikánskej strany a štátom Izrael,“ tvrdí aj politológ Alexandr Sitnikov pre portál CentrAsia. Podľa neho Američania očakávali reakciu hlavne Arabov na Trumpov „historický krok“, ktorý na druhej strane vytvoril podmienky na „historický obchod“ medzi oboma spojencami. Lenže Washington, ktorý považuje Tel Aviv za „zložité, ale milované dieťa“, presadzuje získanie výhod. Aj v prípade kroku miliardára Trumpa, čo sa týka Jeruzalema.
„Predchádzala tomu dohoda o vojensko-technickom partnerstve zo septembra 2016. Teda ešte z čias vlády Baracka Obamu. Washington sa zaviazal poskytnúť 38 miliárd dolárov do roku 2028. Napriek tomu, že Tel Aviv žiadal 45 miliárd. Navyše, Izrael sa musel zaviazať, že počas šiestich rokov bude nakupovať výlučne americké zbrane. Rovnaký kurz udržuje aj prezident Trump. Vyžaduje totiž nákup zbraní made in USA pre izraelskú armádu až do výšky 75 percent z celkového objemu potrieb ozbrojených síl izraelského štátu. A tak drvivá časť americkej finančnej pomoci sa napokon vráti späť do USA. Tel Avivu však pravdepodobne "historický obchod“ ohľadne štatútu Jeruzalema napriek všetkému stojí za to. Viacerí, hlavne izraelskí odborníci pritom poukazujú na skutočnosť, že zníženie výroby a nákupu vlastnej vojenskej produkcie pre izraelskú armádu môže „vyhodiť na ulicu“ nemalú časť pracujúcich v izraelskom vojenskom komplexe. Jeho súčasťou sú napríklad koncern Israel Weapon Industrie či firma Elbit Systems. Podľa Brocha Šragu, šéfa Asociácie izraelských výrobcov, vojenský priemysel zamestnáva až 15 percent práceschopného obyvateľstva.
Malý rozlohou, nebezpečný vývozom
„Navyše, každá miliarda šekelov vynaložených v podnikoch v spomínanej oblasti poskytuje prácu aj tisícom pracujúcich v iných oblastiach hospodárstva,“ upozornil izraelský ekonóm. Prípadné prepúšťanie by ešte viac prilialo olej do nespokojnosti Izraelčanov s prepúšťaním. V tomto smere zažíva podľa izraelského portálu 9tv.co.il izraelská spoločnosť dnes sociálne zemetrasenie. Už niekoľko dní totiž trvá napätie v súvislosti s plánovaným prepustením 1 750 pracovníkov farmaceutickej firmy Teva.
Šragu pripomenul, že až 75 percent izraelskej vojenskej produkcie je určenej na export. A tak štát, ktorý je podľa rozlohy na 148. mieste na svete, je v desiatke najväčších svetových vývozcov zbraní. Podľa Americkej korporácie (RAND), ktorá skúma problematiku národnej bezpečnosti a ktorú všeobecne považujú za mozgové centrum oficiálneho Washingtonu, medzi vývozný zbrojný artikel patrí napríklad modifikovaná automatická útočná puška TAR-21, ťažký obrnený transportér BMB (Leopard) alebo samohybná húfnica ATMOS 2000 kalibru 155 mm.
Pre izraelského premiéra Benjamina Netanjahua je však snaha o uznanie Jeruzalema ako metropoly štátu prvoradou úlohou a je predovšetkým adresovaná vnútropolitickej scéne. V zahraničí totiž nepochodil, čo potvrdili aj výsledky jeho nedávneho európske turné.
Niektoré údaje o Jeruzaleme
Je posvätným mestom troch monoteistických náboženstiev: judaizmu, islamu a kresťanstva. Historické centrum Palestíny zažilo 36 vojnových konfliktov, celkove ho dvakrát úplne zničili a 23-krát obsadili. Historická časť mesta je od roku 1981 pamiatkou svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Izrael považuje celé mesto za svoju metropolu, Palestínčania žiadajú, aby bol východný Jeruzalem hlavným mestom ich budúceho štátu. Tak ako o tom rozhodla v roku 1988 Palestínska národná rada (parlament). Na ploche 125 štvorcových kilometrov žije asi 880-tisíc ľudí. Po umelom a protizákonnom presídlení je v Jeruzaleme približne 450-tisíc Židov. Palestínčanov je asi 300-tisíc. Citlivý nevyriešený problém štatútu Jeruzalema trvá od tzv. šesťdňovej vojny v roku 1967. Odvtedy východnú arabskú časť Svätého mesta považuje Izrael za svoje hlavné mesto. A to napriek nesúhlasu svetovej verejnosti, predovšetkým arabských krajín. Arabi si totiž nedokážu predstaviť nezávislý palestínsky štát bez východnej časti Jeruzalema ako jeho hlavného mesta. Aj preto je urovnanie palestínsko-izraelských vzťahov bez vyriešenia štatútu Jeruzalema nepravdepodobné. Trumpov sľub presunúť z Tel Avivu, stále ešte oficiálneho hlavného mesta Izraela, veľvyslanectvo USA, podporuje izraelské plány. Doteraz má v Tel Avive svoje veľvyslanectvá drvivá väčšina krajín, ktoré udržujú diplomatické vzťahy s Izraelom. Dávajú tak najavo, že oficiálne je Tel Aviv ešte stále hlavným mestom Izraela.