,Prípadné zníženie počtu ruských síl nebude mať vplyv na priority USA v Sýrii," vyhlásil predstaviteľ ministerstva obrany USA Eric Pehon v reakcii na Moskvou proklamovaný návrat veľkej časti príslušníkov ruskej armády a bojovej techniky do vlasti.
Jeho kolega Rob Manning, tlačový tajomník Pentagonu, citovaný rádiom Sloboda, sa pokúsil spomínaný postoj odôvodniť tvrdením, podľa ktorého „vyhlásenia Ruska o znižovaní počtu svojich jednotiek v Sýrii nezodpovedajú skutočnému sťahovaniu armády“.
Pentagon vraj v tomto smere „nevidí žiaden pohyb“. Washington tak reaguje na rozkaz prezidenta Vladimira Putina z minulého pondelka týkajúceho sa začiatku sťahovania časti ruského vojenského kontingentu zo Sýrie. „Stačí si pritom zapnúť televíziu. Nie však americkú, ktorá to ignoruje, ale európske televízne kanály,“ reagovalo ruské ministerstvo obrany na pozadí záberov z návratu napríklad leteckých posádok Su-34 na základňu v Komsomoľsku na Amure či vítania pilotov bombardérov Tu-22M3 na letisku Belaja v Irkutskej oblasti. Okrem pilotov sa už napríklad vrátil do vlasti na miesto stálej dislokácie aj vojenský zdravotnícky personál z mesta Anapa v Krasnojarskej oblasti, ale aj ženisti a vojenskí policajti. Na ceste do Ruska je aj v prístave Tartús nalodená odmínovacia, ako aj ďalšia ťažká technika vrátane obrnených transportérov BTR-82AM, obrnených vozidiel Tajfun či Rys a komplexov Uran-6.„Vyhlásenia USA o sťahovaní našich jednotiek zo Sýrie iba potvrdzujú, že americká strana nemá informácie o reálnej situácii v krajine,“ cituje hovorcu ruského ministerstva obrany Igora Konašenkova agentúra RIA Novosti.
Americké priority
Väčšina pozorovateľov sa zhoduje, že skutočný dôvod spochybňovania tvrdení Moskvy a najnovšie aj „prisvojenia“ si Američanmi víťazstva v Sýrii je Pehonom spomínaný výrok o „prioritách USA v Sýrii“. V zvrchovanej krajine, do ktorej Američanov oficiálne, na rozdiel od Rusov, nikdy Damask nepozval.
„USA zatiaľ nemajú v pláne sťahovanie svojich jednotiek zo Sýrie. Budeme tam dovtedy, kým nezlikvidujeme všetkých teroristov z tzv. Islamského štátu,“ upozornila napokon aj Sarah Sandersová, hovorkyňa Bieleho domu citovaná portálom novín Nezavisimaja gazeta. Podľa jej slov sa to týka aj prítomnosti Američanov v Iraku. „Budeme bojovať na všetkých frontoch do likvidácie posledného teroristu z IŠ a urobíme všetko preto, aby sa nevrátili," vyhlásila Sandersová na adresu americkej kontroverznej vojenskej prítomnosti hlavne v Sýrii. Ako v tejto súvislosti sarkasticky konštatuje portál Fondsk „americké operácie proti islamským teroristom budú trvať vo vojne, ktorú Západ rozpútal ešte v roku 2011, do posledného Sýrčana“.
Podľa bývalého spolupracovníka CIA a výkonného riaditeľa americkej Rady pre národné záujmy Philipa Giraldiho citovaného aj portálom Anna News, Američania plánujú vojensky zotrvať v Sýrii s cieľom „zachovať si možnosť vplývať na situáciu v krajine aj po ukončení vojny“. Ako to vyzerá v praxi, dokumentujú svedectvá očitých svedkov o fungovaní utečeneckého tábora v severovýchodnej provincii El Hasake. Iba 20 kilometrov vzdialeného od mesta Džisr aš-Šadád. „Americkí inštruktori sa pokúšajú vdýchnuť život Novej sýrskej armáde. Medzinárodná koalícia vedená USA už viac ako pol roka využíva tábor na prípravu ozbrojencov. V súčasnosti sa v ňom nachádza 750 príslušníkov IŠ a hnutia Džinhát an Nusrá,“ tvrdia obyvatelia mesta Džisr aš-Šadád, ktorí sa iba nedávno vrátili do svojich domovov. Podľa zbehov Pentagon pomohol teroristom s presunom z miest Rakka, Deir-ez-Zor a al Bukmala, ktoré ležia v oblastiach na východ od rieky Eufrat.
Predĺžené dohody
„Po absolvovaní výcviku teroristov nasadia do bojov s vládnymi jednotkami na juhu Sýrie,“ tvrdia zbehovia. Práve na juhu tzv. Nová sýrska armáda začala svoje aktivity. Je tak ešte jedným z kanálov, ktorým IŠ dopĺňa svoju palebnú silu, ale zároveň zásobuje teroristov živou silou vopred odsúdenou na smrť.
V prípade ruskej vojenskej prítomnosti v Sýrii, ktorá stále "bije do očí“ Washingtonu, viaceré zdroje pripomínajú, že ide o plnenie dohody na obdobie 49 rokov, ktorú každých 25 rokov Damask a Moskva automatický predlžujú. Ide konkrétne o prístav v Tartúse a leteckú základňu Hmejmim, ktorá má za úlohu chrániť hlavne doky určené na logistickú podporu ruského vojenského námorníctva. Operuje v strategicky dôležitom Stredomorí. Spomínaný dokument neurčuje rozsah živej vojenskej sily. Navyše povoľuje, v prípade potreby, zakotvenie ďalších jedenástich vojenských plavidiel vrátane tých s jadrovým pohonom. Podľa ruského ministerstva obrany v Sýrii ostávajú aj vojenskí poradcovia, pretože ešte stále trvajú boje vládnej armády so zvyškami teroristov z IŠ na neveľkom území uprostred púšt