Peking a Moskva podľa Trumpovho dokumentu „chcú hospodárstvo urobiť menej slobodným a spravodlivým, chcú budovať svoje armády a kontrolovať informácie a dáta s cieľom utláčať svoje obyvateľstvo a rozširovať svoj vplyv“.
Stratégia, ktorej tvorba trvala mesiace, neobsahuje deklaráciu predchádzajúceho prezidenta Baracka Obamu o tom, že klimatické zmeny sú ohrozením americkej národnej bezpečnosti, uvádza Reuters. „Spojené štáty budú ďalej usilovať o rovnováhu energetickej bezpečnosti, hospodárskeho rozvoja a ochrany životného prostredia,“ stojí namiesto toho v dokumente.
Ochrana pre hackermi z Číny a Ruska
Bezpečnostná stratégia je založená na ústredných bodoch Trumpovho volebného programu, teda na ochrane vnútornej bezpečnosti a hraníc, prezbrojenie americkej armády, manifestáciu sily v zahraničí a presadzovaní obchodnej politiky, ktorá bude pre USA výhodnejšia.
Čínu a Rusko dokument označuje za „revizionistické štáty“ a zaväzuje vládu k ochrane kritickej infraštruktúry pred útokmi hackerov, ktorí podľa amerických tajných služieb prichádzajú práve z týchto štátov. Súperenie s nimi vyžaduje, aby Washington prehodnotil svoju doterajšiu politiku, podľa ktorej sa tieto krajiny vďaka kontaktom s USA a zapojením do medzinárodných inštitúcií stanú „pozitívnymi hráči a dôveryhodnými partnermi“. Táto koncepcia sa podľa Trumpovej stratégie ukázala ako prevažne nesprávna.
Prelom pre americkú zahraničnú politiku
Doktrína sa takisto zmieni o Severnej Kórei a Iráne a o skupinách islamistov, ktoré ohrozujú americké záujmy. V pasáži o KĽDR sa uvádza, že v čase, keď raketový arzenál početne rastie, typovo sa zlepšuje a vďaka dosahu zvyšuje svoju účinnosť, „je pre krajiny ako Severná Kórea jadrová zbraň najpravdepodobnejším nástrojom útoku proti Spojeným štátom“. Pchjongjang tiež pracuje na vývoji chemických a biologických zbraní, ktoré môžu tiež cieľ dosiahnuť v hlavici rakiet.
Podľa agentúry AP môže nová stratégia výrazne zmeniť vzťahy USA s okolitým svetom. Medzinárodné vzťahy definuje ako priestor neustáleho súperenia a oslabuje vplyv medzinárodných dohôd, ktoré určovali americkú zahraničnú politiku v období studenej vojny. Spojené štáty podľa dokumentu musia na všetkých frontoch obhajovať svoju zvrchovanosť, a to ako pred nepriateľmi, tak i pred priateľmi.