V stredoeurópskych krajinách Vyšehradskej skupiny (V4 – Česko, Slovensko, Poľsko, Maďarsko) prevažuje podľa štúdie nespokojnosť obyvateľov s politickou a ekonomickou situáciou. Najlepšie hodnotia vývoj vo svojej krajine Poliaci, nasledujú Česi a na ďalších miestach pomyselného rebríčka skončili Slováci a Maďari. Informoval o tom dnes bratislavský Inštitút pre verejné otázky, ktorý sa na projekte podieľal.
„Výskum ukázal, že politická mentalita a vnímanie reality sú (vo vyšehradských krajinách) veľmi podobné. Napriek tomu, že v reálnom živote sa nedejú identické veci, tak občania majú tendenciu vnímať situáciu veľmi podobne. Vo všetkých krajinách prevažuje pocit značnej nespokojnosti so smerovaním krajiny ,“ povedala novinárom sociologička Zora Bútorová k výsledkom sondáže, ktoré sa v krajinách vyšehradskej štvorky uskutočnili tento rok v lete. Obyvatelia krajín V4 tiež pociťujú vysokú nedôveru k politickým stranám, parlamentu alebo vláde. V Česku na rozdiel od ostatných krajín regiónu prevažuje negatívnejšie hodnotenie Európskej komisie a Európskeho parlamentu ako národnej vlády a parlamentu.V štátoch vyšehradskej štvorky je značne rozšírený názor, že politici majú v rukách všetku moc a že obyčajný človek je bezmocný. Zároveň vo všetkých sledovaných krajinách asi polovica občanov zastáva názor, že je lepšie v politike sa nezúčastňovať, pretože by si mohli spáliť prsty.
Nezáujem o politiku
Česi a Slováci sa podľa sondáže zaujímajú o politiku menej ako Poliaci a Maďari. Zatiaľ čo v Česku a na Slovensku majú záujem o dianie v celoštátnej politike zhruba dve tretiny obyvateľov, v Poľsku sú to viac ako tri štvrtiny a v Maďarsku až 85 percent obyvateľov.
Väčšina obyvateľov Česka, Slovenska, Maďarska a Poľska sa podľa sondáže prihlásila k poskytovanie pomoci susedom a priateľom, ďalej k údržbe verejnej zelene a k účasti na rôznych susedských aktivitách.
Vstup do únie
Zo slovenskej časti štúdie vyplýva, že za najdôležitejšie zmeny od pádu komunizmu v roku 1989 vo vtedajšom Československu označili Slováci vstup krajiny do Európskej únie, zavedenie eura a otvorenie hraníc.
Zhruba tretina odpovedí ohľadom hodnotenia zmien bola formulovaná negatívne, a to kvôli presvedčeniu o nepriaznivých sociálnych dôsledkoch ekonomickej transformácie, ďalej kvôli nezamestnanosti, korupcii a klientelizmu.