Podľa neho zvíťazila strana Ciudadanos, ktorá je proti odtrhnutiu Katalánska od Španielska. Absolútnu väčšinu v parlamente si však podľa tohto odhadu udržia tri separatistické strany.
Odhad bol spracovaný na základe telefonátov 3 200 voličov počas štvrtka do 19:00. Podľa neho dostala strana Ciudadanos približne 26 percent hlasov a vo 135-člennom katalánskom parlamente tak obsadí 34 až 37 kresiel. Po voľbách zo septembra 2015 mala 25 rokov.
Foto: SITA/AP
Tri separatistické strany – Republikánska ľavica Katalánska (ERC), Spoločne pre Katalánsko a Kandidátka ľudovej jednoty (CUP) by podľa odhadov mohli získať dohromady 67 až 71 parlamentných kresiel. K absolútnej väčšine ich potrebujú 68. Po voľbách pred dvoma rokmi mali separatisti 72 mandátov. Volebná účasť podľa prieskumu spoločnosti GAD3 pre denník La Vanguardia predstavovala 84 percent.
Prvé oficiálne predbežné výsledky sa očakávajú okolo 21:00 SEČ a konečné výsledky po polnoci.
Voľby sprevádzala rekordná účasť, z celkových 5,5 milióna voličov prišlo do 18:00 k volebným urnám 68,3 percenta voličov. Hlasovanie sa zaobišlo bez incidentov.
Dlhé fronty pred miestnosťami
Už od rána, ešte pred začiatkom hlasovania o 09:00, sa pred hlasovacími miestami tvorili dlhé rady. Na rozdiel od všetkých predchádzajúcich regionálnych volieb v Katalánsku sa tie dnešné totiž konali v pracovný deň.
Volebná účasť o 18:00 bola o viac ako päť percentuálnych bodov vyššia ako v predchádzajúcich voľbách v roku 2015, v ktorých vyhrali separatistické strany. Pritom hodinu po poludní bola ešte účasť v porovnaní s minulými voľbami nižšia, ale len asi o 0,4 percentuálneho bodu. Celková účasť po uzavretí miestností by mohla podľa skorších odhadov presiahnuť 80 percent, v roku 2015 predstavovala 75 percent a bola vtedy najvyššia v demokratickej histórii regiónu.
Voľby boli výnimočné okrem iného tým, že ich nevyhlásila katalánska vláda, ale centrálna vláda v Madride. Urobila tak po tom, čo koncom októbra prvýkrát v demokratickej histórii Španielska prevzala kvôli separatistickým snahám katalánskeho vedenia priamu správu nad autonómnou oblasťou.
Madrid si od volieb sľuboval, že separatistické strany vo voľbách stratia absolútnu väčšinu, ktorú mali v katalánskom parlamente od minulých volieb z roku 2015. Bývalé katalánske vedenie naopak dúfalo vo väčší mandát od voličov na rokovania o nezávislosti. Tú vyhlásil v rozpore so španielskou ústavou katalánsky parlament 27. októbra a Madrid ten istý deň so súhlasom španielskeho Senátu parlament rozpustil a odvolal tamojšiu vládu.
Podľa denníka El País sú katalánske voľby najsledovanejšie od obnovenia demokracie v Španielsku pred takmer štyridsiatimi rokmi. Na organizácii hlasovania sa podieľalo 65 000 ľudí, na bezpečnosť v uliciach dohliadalo 10 000 katalánskych a asi 3 000 španielskych policajtov. V pohotovosti bolo 2 000 ďalších členov bezpečnostných zložiek.
Španielskych policajtov nasadili v Katalánsku tiež pri referende o nezávislosti 1. októbra, ktoré Madrid označil za protiústavné a snažil sa mu zabrániť. Španielska polícia zabavovala volebné urny a zasahovala proti ľuďom, ktorí sa dožadovali otvorenia volebných miestností. Niekoľko stoviek ľudí pri tom zranili, veľkú väčšinu z nich ľahko.
Puigdemont: Voľby v Katalánsku povedú späť k demokracii
Voľby v Katalánsku sú „mimoriadne dôležité“ na to, aby sa región mohol vrátiť k normálnemu životu. Pre novinárov v Bruseli to vo štvrtok povedal zvrhnutý katalánsky líder Carles Puigdemont. Podľa jeho slov z výsledkov predčasných volieb v Katalánsku vzíde „vzorec návratu k demokracii“. „Nie je to normálne – voľby, ktorých kandidáti sú vo väzení a v exile,“ uviedol politik na margo svojej vlastnej situácie.
Puigdemont ušiel do Belgicka po tom, ako ho španielske úrady zosadili v reakcii na jednostranné vyhlásenie nezávislosti Katalánska. Niektorí členovia jeho bývalého kabinetu sa nachádzajú vo väzbe, kde čelia obvineniam zo vzbury.
Zosadená katalánska vláda aj niekoľko členov bývalého vedenia katalánskeho parlamentu čelí teraz na madridskom súde obvineniu zo vzbury. Niektorí z nich pritom znova kandidujú vo štvrtkových voľbách a dvaja exministri sú od začiatku novembra vo väzbe. Vo väzení bolo aj niekoľko ďalších exministrov, ktorých neskôr prepustili na kauciu. Päť členov zosadenej katalánskej vlády, vrátane expremiéra Carlesa Puigdemonta, utieklo do Bruselu a v prípade návratu do Španielska im hrozí zatknutie.
Aké sú možnosti vládnutia?
Okolo 5,5 milióna Kataláncov malo možnosť rozhodnúť, či separatistické strany získajú spoločne absolútnu väčšinu v 135-člennom parlamente.
O prvé miesto bojovala strana Ciudadanos, ktorá je proti odtrhnutiu Katalánska od Španielska, a separatistická strana Republikánska ľavica Katalánska (ERC), ktorej líder a exminister Oriol Junqueras je vo väzbe. Tretia podľa prieskumov skončí Puigdemontova kandidátka Spoločne pre Katalánsko (JxCat).
Pokiaľ ani separatisti, ani promadridské strany (socialisti, ľudovci a Ciudadanos) nezískajú absolútnu väčšinu, budú rokovania o vláde obtiažne. Nový katalánsky parlament má zasadnúť do 20 pracovných dní od volieb. Potom má jeho vedenie do desiatich pracovných dní navrhnúť kandidáta na katalánskeho premiéra, ktorého schvaľuje celý parlament.