Sawers varoval, že sa výrazne oslabí postavenie krajiny na medzinárodnej scéne: "Brexit znamená, že Británia utrpí dvojnásobnú stratu,“ poznamenal podľa novín The Guardian v súvislosti s tým, že sa poškodí nielen ekonomika. "Na pôde OSN v New Yorku nebudeme schopní formovať vplyvnú spoločnú politiku EÚ, nebudeme sa môcť spoliehať na podporu únie vo Valnom zhromaždení OSN,“ zdôraznil Sawers, ktorý bol pred pôsobením na čele MI 6 veľvyslancom pri Spojených národoch.
Poukázal na to, že už existuje prvý dôkaz straty vplyvu: "Británia nedokázala získať podporu pre svojho kandidáta vo voľbe za člena Medzinárodného súdneho dvora napriek tomu, že toto miesto sa považovalo za vyhradené pre člena EÚ,“ upozornil. Valné zhromaždenie obsadilo do funkcie sudcu z Indie, čo Sawers označil za symbol širšej straty britského vplyvu v OSN po brexite.
Na zasadnutí prehovoril aj ďalší exveľvyslanec pri OSN David Hannay. Povedal, že Británia sa napríklad už nebude môcť automaticky spoľahnúť na podporu EÚ v prípade Falklandských ostrovov. "V stávke je solidarita únie a mám strach, že ju stratíme,“ uviedol Hannay, keď pripomenul, že po invázii Argentíny na Falkandy EÚ prekvapila vládu v Buenos Aires zavedením sankcií.
Obavy Tonyho Blaira
Nič dobré nevidí v brexite ani niekdajší premiér Tony Blair. O šéfke vlády Therese Mayovej a o ministrovi financií Philipovi Hammondovi sa vyjadril tak, že sa usilujú dosiahnuť so zvyškom únie to, čo sa v skutočnosti nedá. "Snažia sa dohodnúť o odchode z jednotného trhu, a pritom znovu získať všetky jeho výhody. To sa nestane. Úprimne, riziko spočíva v tom, že sa to skončí chaosom a najhorším z najhorších variantov,“ povedal Blair pre stanicu BBC.
Pokiaľ ide o hranice medzi Severným Írskom (súčasť Spojeného kráľovstva) a Írskom, Mayová síce prízvukuje, že ich otvorenosť sa zachová, ale zatiaľ je to iba v rovine prísľubu. Blair varoval, že by mohla byť ohrozená historická Veľkopiatková dohoda z roku 1998 v severoírskom mierovom procese. "Jej základom bolo členstvo Británie a Írska v EÚ spolu s otvorenou hranicou so Severným Írskom,“ podotkol expremiér.
Z pozície sily
Británia sa nachádza v ťažkej situácii pri brexite, lebo za hlavným vyjednávačom EÚ Michelom Barnierom stojí 27 členských krajín. Bývalá francúzska veľvyslankyňa v Londýne Sylvie Bermannová (teraz je ambasádorka v Moskve) si nedávala diplomatickú servítku pred ústa, keď rečnila na diskusnom fóre v Jekaterinburgu: "Rokovania s Britániou o brexite sa vedú z pozície sily.“
Rozhodnutie Britov o európskom rozvode označila za jednoznačne škodlivé: "V prvom rade to zle ovplyvnilo samotnú Britániu. Znížilo sa tempo jej hospodárskeho rozvoja, zmenšil sa jej vplyv vo svete. Navyše Briti strácajú veľa času rozhovormi o odchode z EÚ.“
Vývoj brexitu v tomto roku
- Briti, ktorí rozhodli v júni 2016 o odchode z únie, odovzdali príslušný "rozvodový list“ predsedovi Európskej rady Donaldovi Tuskovi až v marci 2017. Až potom začali obe strany fakticky rokovať.
- Britská premiérka Theresa Mayová si sama sťažila vnútropolitickú pozíciu po voľbách v júni tohto roku, keď mylne očakávala, že z hlasovania vyjde posilnená. Naopak, jej postavenie sa doma oslabilo.
- Trvalo dlhé mesiace, šesť rokovacích kôl a ešte prišlo niekoľko dní horúčkovitej diplomacie aj vyjednávania na britskej scéne, než sa do začiatku tohto mesiaca podarilo dosiahnuť rámcovú zhodu v troch základných oblastiach, ktoré podľa EÚ súvisia s brexitom a stanú sa súčasťou rozvodovej zmluvy.
- Obe strany sa všeobecne dohodli na spôsobe výpočtu britských záväzkov k EÚ, na ochrane práv občanov únie v Británii po brexite a nakoniec aj na podobe budúceho režimu na írskej hranici. Tento bod sa ukázal pre Mayovú ako najzložitejší, konkrétnosti pritom ešte treba spísať, takže nič nie je definitívne isté.
- Pokrok na summite EÚ v tomto mesiaci umožnil, že v budúcom roku sa povedú rozhovory o novom usporiadaní vzťahov, z pohľadu Londýna hlavne o novej obchodnej zmluve medzi Britániou a zvyškom únie.