Južná Kórea však zároveň plánuje vytvoriť špecializovaný vojenský útvar, ktorý má čeliť jadrovej hrozbe KĽDR.
„Severná Kórea sa bude usilovať vyjednávať so Spojenými štátmi, zároveň bude pokračovať v snahe byť uznaná ako krajina de facto disponujúca jadrovými zbraňami,“ uviedlo ministerstvo pre zjednotenie, bez toho, aby svoj záver podrobnejšie vysvetlilo.
Americkí diplomati opakovane deklarujú, že ich cieľom je diplomatické riešenie napätej situácie na kórejskom polostrove, avšak prezident Donald Trump snahy o nadviazanie rozhovorov označil za stratu času. Pchjongjang sa podľa neho musí vzdať svojich jadrových zbraní, aby takéto rokovanie mohlo začať.
Minulý týždeň Bezpečnostná rada OSN jednomyseľne rozšírila sankcie proti Pchjongjangu v reakcii na test medzikontinentálnej balistickej strely z 29. novembra. Rezolúcia BR OSN zakazuje KĽDR dovoz priemyselných zariadení, strojov, dopravných prostriedkov, priemyselných kovov alebo takmer 90 percent rafinovaných ropných produktov.
Severná Kórea označila krok za vojnový akt a jeho strojcom pohrozila odplatou. Podľa Reuters však o „útočnú rétoriku“ nie je núdza ani zo strany Bieleho domu.
Aj napriek optimistickej prognóze na rok 2018 sa Soul pripravuje na možnosť eskalácie regionálneho napätia. Juhokórejské ministerstvo obrany uviedlo, že pridelí štyri jednotky novému orgánu pre dohľad na politiku Severnej Kórey, ktorého cieľom bude „odrádzať a reagovať na severokórejskú jadrovú a raketovú hrozbu“.