Oznámila to juhokórejská skupina vymenovaná ministerstvom zahraničia, ktorá mala na starosti prešetrenie zmluvy. Podľa historikov sa obeťami sexuálneho otroctva vtedy stalo asi 200 000 žien, okrem Kórejčaniek tiež Číňaniek alebo Indonézaniek.
Dohoda z roku 2015 zahŕňa ospravedlnenie japonskej vlády Južnej Kórei a tiež ponuku Japonska, že bude financovať fond pomoci v hodnote miliardy jenov pre bývalé sexuálne otrokyne. Soul sa v dohode zaväzuje, že prestane Japonsko kvôli tejto otázke kritizovať a že sa pokúsi vyriešiť otázku bronzovej sochy vojnovej sexuálnej otrokyne, ktorá stojí pred japonským veľvyslanectvom v Soule. Obe krajiny vtedy uviedli, že dohodu považujú za „konečnú a nezvrátiteľnú“.
Šéfka juhokórejskej diplomacie Kang Kjong-wha sa za kontroverznú zmluvu ospravedlnila. „Ospravedlňujem sa za rany, ktoré utrpeli obete, ich rodiny aj civilná spoločnosť, ktorá ich podporovala, a ktoré spôsobila neschopnosť dohody odrážať potreby obetí, čo je všeobecný štandard pri riešení ľudskoprávnych otázok,“ povedala ministerka na tlačovej konferencii.
Podľa komisie, ktorá ju teraz skúmala, dohoda spor zásadne vyriešiť nemohla, pretože preživší obete požadujú predovšetkým legálna zodpovednosť Japonska.
Revízia dohody môže poškodiť vzťahy
Odporcovia dohody pritom juhokórejskú vládu skôr kritizovali za to, že počas rokovaní nekonzultovala obsah zmluvy s obeťami. Soul bude závery prešetrovania komisie teraz rokovať.
Podľa hovorcu japonskej vlády Jošihideho Sugu sa na zmluve dohodli obe strany a je dôležité ju dodržiavať. „Vláda bude aj naďalej pri každej príležitosti vytrvalo naliehať na juhokórejskú stranu, aby dohodu dodržiavala,“ povedal hovorca.
Pokusy o úpravy existujúcej dohody odmietol aj šéf japonskej diplomacie Taró Kono. „Ak sa juhokórejská vláda … pokúsi o revíziu dohody, ktorú už uvádzame do platnosti, budú vzťahy Japonska s Južnou Kóreou ťažko kontrolovateľné, a to bolo by neprijateľné,“ uviedol Kono.