"Americký masaker končí práve tu, práve teraz. Od dnešného bude našej krajine vládnuť nová vízia. Od dnešného dňa to bude len Amerika na prvom mieste. Amerika na prvom mieste,“ vyhlásil Trump vo svojom prejave.
Jediný, na kom záleží?
Ako to s americkým masakrom vyzerá po roku? Sú USA na prvom mieste? Prvé, čo Trump v Oválnej pracovni urobil, bolo, že sa pohádal so všetkými, ktorí tvrdili, že počet ľudí na jeho inauguračnej slávnosti bol nižší, ako keď uvádzali do úradu Obamu.
Trump je na prvom mieste. "Ja som jediný, na kom záleží,“ povedal americký prezident v novembri v rozhovore pre televíziu Fox News, keď hovoril o diplomacii USA. "Na mne jedinom záleží, pretože, keď na to príde, o tom bude politika. Videli ste to, výrazne ste to videli. Chcem svoju víziu, ale moja vízia je aj tak moja vízia,“ vyhlásil Trump.
A prezident je vraj na prvom mieste aj čo sa týka zákonov, respektíve stojí nad nimi. Aspoň to vyplýva z vyjadrenia jeho právnika Johna Dowda. "Prezident nemôže brániť výkonu spravodlivosti, lebo on je hlavným vykonávateľom zákonnosti na základe ústavy a má všetky práva, aby vyjadril svoj názor na akýkoľvek prípad,“ povedal Dowd pre spravodajskú stránku Axios.Rozporný a kontroverzný
Podľa posledných prieskumov si iba okolo 30 percent Američanov momentálne myslí, že ich krajina sa uberá správnym smerom.
Nepopierateľným úspechom Trumpa bolo, že na uvoľnené miesto na Najvyššom súde dostal konzervatívca Neila Gorsucha. Najväčšiu legislatívnu iniciatívu, ktorú zvládol, boli daňové zmeny. Tie však zvýšia americký deficit a pomôžu najmä najbohatším. Trumpovi sa nepodarilo zrušiť systém zdravotného poistenia, ktorý zaviedol Obama, hoci to sľuboval. Proti tomu sa však zatiaľ postavili aj niektorí republikánski senátori.
Po boji so súdmi sa Trumpovi podarilo presadiť prezidentské nariadenie o zákaze vstupu na územie USA migrantom z viacerých krajín, kde žijú najmä moslimovia. Trumpova administratíva vyhosťuje zo Spojených štátov tých ľudí, ktorí prišli do Ameriky nelegálne. Je pravda, že túto prax rozšíril už Obama, ale jeho nástupca v Bielom dome je v nej ešte agresívnejší. Aj preto, že jeden z hlavných Trumpových predvolebných sľubov o stavbe múra na hraniciach s Mexikom zatiaľ zostáva nenaplnený.
Celebritný miliardár si to tiež kompenzuje vyjadreniami, ktoré rozdeľujú Ameriku. Nechcel či nedokázal v auguste odsúdiť vyčíňanie pravicových extrémistov v Charlottesville, keď ho porovnával so správaním sa demonštrantov proti radikálom.
"Rasové napätie v USA narastá a kontroverzie v súvislosti so sochami venovanými občianskej vojne a komentáre Trumpa a ľudí z vlády o nich k tomu len prispievajú,“ reagovala Diana Carlinová, odborníčka na politickú komunikáciu zo univerzity v Saint Louis.
Mimoriadne rozporuplné sú aj kroky Trumpa na medzinárodnej scéne. Kade jeho ľudia chodia, vysvetľujú, že USA budú dodržiavať spojenecké záväzky a že zahraničná politika USA sa nijako výrazne nemení. Ale Trumpov pohľad na NATO je daný v prvom rade jeho žiadosťou, aby krajiny platili na obranu viac. Dôležitosť Európskej únie sa zase dá pre neho merať tým, že zatiaľ pri EÚ stále nie je nový americký veľvyslanec.
Trump odmietol klimatickú dohodu, podkopáva dohodu s Iránom o jadrovom programe, vystúpil z UNESCO, skončil s dohodou o voľnom obchode v pacificko-ázijskej oblasti, zvýšil napätie na Blízkom východe uznaním Jeruzalema. Má nejasný vzťah k Rusku, ktorého prezidenta Vladimira Putina nikdy nekritizoval. Ich stretnutie v júli v Nemecku však nikam neviedlo. USA v podstate pokračujú v politike Obamu smerom k Rusku, keď sa zdá, že nie sú schopné vytvoriť nejakú výraznejšou novú stratégiu. A čiastočne to môže byť dané aj Trumpovými problémami, ktoré súvisia s jeho možnými kontaktmi na Moskvu.
"Prezidentovo zahraničnopolitické líderstvo je zdrojom najväčších obáv. Vládcovia Bieleho domu musia byť opatrní v tom, ako sa ich slová interpretujú v zahraničí a Trump jednoducho znepokojuje spojencov a deptá východnú Áziu, kde existujú vážne obavy z možnej vojny na Kórejskom polostrove,“ pripomenul odborník na americkú politiku Mark Rozell z Univerzity Georgea Masana vo Virgínii.
Práve situácia okolo KĽDR počas prvého roka Trumpa v úrade viac ráz eskalovala. Režim Kim Čong-una testuje balistické rakety a „pochválil“ sa aj ďalšou skúšku jadrovej bomby. Trump diktátora v Pchjongjangu na Twitteri častuje nevyberavými výrazmi. Hoci napätie rastie, podľa odborníkov si obe strany stále uvedomujú, že vojna by bola priveľkým rizikom. No ku konfliktu môže dôjsť aj náhodou, zbytočnou provokáciou. Zle vypálenou raketou či nesprávne pochopeným tweetom.