Európski voliči pribrzdili krajnú pravicu

Bol to rok, keď si Európska únia pripomínala svoju šesťdesiatku. Lenže po predchádzajúcich šokoch z referenda o brexite a výsledku amerických prezidentských volieb s napätím čakala, či sa vo voľbách vo viacerých štátoch EÚ potvrdí trend rastu krajnej pravice. Viac ráz v tomto roku si napokon Európania vydýchli. Hoci krajná pravica vo voľbách tiež bodovala, vo väčšine prípadov sa k moci nedostala.

, 31.12.2017 11:00
Emmanuel Macron, Macron, Foto: ,
Tridsaťdeväťročný Emmanuel Macron sa stal najmladším prezidentom v moderných dejinách Francúzska.
debata (13)

Prvá úľava prišla po marcových parlamentných voľbách v Holandsku. Hoci prieskumy naznačovali tesné víťazstvo strany populistického radikála Geerta Wildersa, voliči jeho postup pribrzdili. Wilders, ktorý svoju kampaň postavil na odpore voči moslimom a prisťahovalcom a sľuboval referendum o vystúpení z EÚ, skončil druhý. Najviac hlasov získali liberáli premiéra Marka Rutteho. „Pomerne vysoká volebná účasť naznačuje mobilizáciu ľudí. A ak pri tom zvíťazili proeurópske strany, tak to naznačuje, že sa viac mobilizovali ľudia, ktorí boli proti Wildersovi. Efekt Trumpa a brexitu viac mobilizoval proeurópskych voličov,“ povedal pre Pravdu po holandských voľbách analytik Jan Charvát z Univerzity Karlovej v Prahe.

Dramatický predvolebný zápas vo Francúzsku

Rutte napokon splnil svoj predvolebný sľub a pri koaličných rokovaniach Wildersa vynechal. Vo voľbách však utrpeli straty aj tradičné strany a voliči karty zamiešali natoľko, že zostavovanie vlády tentoraz trvalo rekordných 225 dní. Vláda, ktorú tvoria liberáli, proeurópski centristi a dve kresťanskodemo­kratické strany, úraduje s tesnou väčšinou v parlamente od jesene.

Dramatický predvolebný zápas zažívalo na jar Francúzsko. Už v aprílovom prvom kole prezidentských volieb voliči vyradili z ďalšieho boja kandidátov dvoch hlavných tradičných strán – vládnych socialistov i opozičnej pravice. Druhé kolo sa tak stalo súbojom proeurópskej vízie politického nováčika s vlastným hnutím Emmanuela Macrona a antieurópskych postojov šéfky krajnej pravice Marine Le Penovej, ktorá sľubovala zatvorenie hraníc, vystúpenie z eurozóny, ale aj z vojenských štruktúr NATO.

Aj francúzski voliči napokon krajnú pravicu jednoznačne odmietli, Le Penová získala približne tretinu hlasov. Po májovom druhom kole volieb sa 39-ročný Macron stal najmladším prezidentom v moderných dejinách Francúzska. „Budem brániť Francúzsko a jeho životné záujmy. Budem brániť Európu,“ sľuboval po svojom zvolení.

Zaujímavý Macron

Macronovi, ktorý nie je predstaviteľom tradičnej politickej strany – pravice alebo ľavice – sa podaril aj ďalší krok. Jeho hnutie sa v krátkom čase stihlo transformovať a pritiahnuť do politiky viacero nových tvárí, takže aj v následných parlamentných voľbách získal potrebnú väčšinu na presadzovanie sľubovaných ekonomických reforiem. Macron sa však od začiatku sústreďoval aj na zahraničnú politiku, a najmä na hlbšiu integráciu v rámci EÚ. Ani v predvolebnej kampani neskrýval, že chce oživiť francúzsko-nemecký motor EÚ. Ako prezident začal otvorene presadzovať model viacrýchlostnej Európy a posilňovania integrácie eurozóny. Výsledok jesenných nemeckých parlamentných volieb však európsky rozbeh francúzskeho prezidenta mierne pribrzdil.

Európa si zvolila mladých lídrov. Sebastian... Foto: SITA/AP, Matthias Schrader
Sebastian Kurz Európa si zvolila mladých lídrov. Sebastian Kurz (31) je najmladší premiér v EÚ.

V Holandsku i vo Francúzsku krajná pravica nedostala šancu podieľať sa na vláde, víťaz parlamentných volieb v Rakúsku sa rozhodol inak. Rakúšania šli k volebným urnám o rok skôr, ako bolo plánované. Októbrové predčasné parlamentné voľby vyvolali ľudovci (ÖVP) pod vedením 31-ročného Sebastiana Kurza, ktorý mal čoraz väčšie problémy nájsť spoločnú reč s koaličným partnerom – sociálnymi demokratmi Christiana Kerna.

Ľudovci voľby vyhrali, Kurz však neponúkol koaličnú spoluprácu sociálnym demokratom, ale krajne pravicovej Slobodnej strane Rakúska (FPÖ) Heinza-Christiana Stracheho. FPÖ, ktorú kedysi založili neonacisti, skončila vo voľbách tretia, tesne za sociálnymi demokratmi. Rakúska krajná pravica má tak po takmer 20 rokoch opäť otvorené dvere k vládnej koalícii.

V roku 2000, keď ľudovci vytvorili s FPÖ po prvý raz koaličnú vládu, zaviedla EÚ voči Rakúsku dočasné sankcie. Tentoraz sa pri vytvorení koalície ÖVP a FPÖ so sankciami neráta. Krajná pravica navonok zmiernila slovník a keďže väčšina Rakúšanov podporuje členstvo krajiny v EÚ, upravila aj svoje protieurópske postoje. Aj Kurz, budúci najmladší šéf vlády v Európe, mal svojou rétorikou a protiimigračnými postojmi bližšie ku krajnej pravici ako k niekdajšiemu koaličnému partnerovi – sociálnym demokratom.

© Autorské práva vyhradené

13 debata chyba
Viac na túto tému: #Sebastian Kurz #Emmanuel Macron #Ročenka Pravdy 2017
Flowers