Organizácia Spojených národov (OSN) koná v prípade pomoci Rohingom ako nikto iný. Situácia sa rieši vďaka angažovanosti OSN, aj keď to nie je jednoduché. V rozhovore to uviedol predseda Valného zhromaždenia OSN Miroslav Lajčák. Ako pripomenul, Bezpečnostná rada OSN mala niekoľko zasadnutí a prijala niekoľko rezolúcií.
O tejto otázke sa však bude rokovať aj na pôde Valného zhromaždenia, kde je zastúpených všetkých 193 krajín. „Takisto sa už prijalo rozhodnutie o vymenovaní osobitného predstaviteľa OSN pre Mjanmarsko a v tejto chvíli sa vyberá táto osoba. Podarilo sa už dosiahnuť viaceré kroky zo strany mjanmarskej vlády, ktorá prijala na seba isté záväzky. Pomáhame Bangladéšu, ktorý znáša najväčšie náklady, je v ňom najviac týchto utečencov,“ dodal Lajčák. Násilie na Rohingoch v Mjanmarsku sa začalo v auguste tohto roka. Podľa medzinárodnej humanitárnej organizácie Lekári bez hraníc (MSF) v období od 25. augusta do 24. septembra zomrelo najmenej 6 700 moslimov z menšiny Rohingov. Dohromady podľa MSF v Jakchainskom štáte zomrelo až 9 000 Rohingov a pred násilím, ktoré OSN označila za etnické čistky, ich okolo 630-tisíc ušlo do susedného Bangladéša.Stovky detských obetí
Medzi obeťami je aj 730 detí mladších ako päť rokov. Príčinami ich úmrtí boli zastrelenie, zhorenie v podpálenom dome, ubitie na smrť či výbuch nášľapnej míny. Mjanmarská vláda pritom uvádza len 400 mŕtvych Rohingov, prevažne extrémistov, ktorí zomreli pri útokoch na policajné stanovištia. Prieskum robili v utečeneckých táboroch v Bangladéši a nezahŕňa rodiny, ktorým sa z Mjanmarska nepodarilo ujsť. Preto predpokladajú, že ich odhad môže byť podhodnotený.
Oblasť navštívili napríklad aj pápež František či šéfka európskej diplomacie Federica Mogherini. Kritike za nezvládnutie situácie a nečinnosť čelí Aun Schan Su Ťij. Laureátka Nobelovej ceny za mier z roku 1991 je de facto líderka tejto ázijskej krajiny, aj keď sa o moc delí s armádou.
Verejné odsúdenie
Kriticky sa verejnosť vyjadrila napríklad k jej septembrovému prejavu v súvislosti s krízou, keď naznačila, že rohinskí utečenci sú čiastočne zodpovední za nešťastie v regióne a viac ako polovica ich dedín nepadla pri násilnostiach. Viacerí laureáti Nobelovej ceny za mier ju verejne odsúdili za ľahostajnosť voči Rohingom.
Hoci Nobelovu cenu odobrať nemožno, mesto Oxford Su Ťij odobralo svoje najvýznamnejšie Freedom of the City Award. USA napríklad zvažujú ekonomické sankcie, z krajiny stiahli svoju vojenskú pomoc.