Kim vydiera raketami a jadrom

, 31.12.2017 13:00
Severná Kórea, raketa, Kim
Severokórejský diktátor Kim Čong-un sleduje štart medzikontinentálnej balistickej rakety. Autor:

Dokáže už nielen štiepiť atóm, ale smrtonosný náklad aj dopraviť na opačný koniec zemegule. Režim severokórejského diktátora Kim Čong-una tento rok od násilného vtrhnutia do elitného klubu jadrových mocností neodradili apokalyptické hrozby šéfa Bieleho domu Donalda Trumpa ani čoraz tvrdšie sankcie medzinárodného spoločenstva.

Pchjongjang v septembri cvične odpálil svoju doteraz najväčšiu nálož, podľa jeho tvrdení termojadrovú, a dva mesiace nato uskutočnil raketový test, ktorým svetu vyrazil dych. Kým po skúške údajne vodíkovej bomby s náložou dosahujúcou silu 50 kiloton TNT, čo je takmer dvaapolnásobok sily explózie atómovej bomby zvrhnutej v auguste 1945 na Nagasaki, si ešte kdekto mohol robiť nádeje, že to stále nemusí znamenať, že Kimov režim dokáže termojadrovú hlavicu aj spoľahlivo odpáliť na vzdialený terč, novembrový test medzikontinentálnej balistickej rakety Hwasong-15 rozptýlil akékoľvek pochybnosti.

Hwasong-15 preletel vzdialenosť necelých tisíc kilometrov a potom asi 250 kilometrov od japonských brehov dopadol do mora. Počas letu však dosiahol mimoriadne veľkú výšku, viac ako 4 475 kilometrov.

Test medzikontinentálnej balistickej rakety Hwasong-15

Tak vysoko ešte žiadna raketa odpálená severokórejským režimom nikdy nevyletela. Aj šéf Pentagonu James Mattis bol nútený uznať, že Pchjongjang tým preukázal teoretickú schopnosť zaútočiť kdekoľvek na svete. Americký vedec David Wright pre CNN vysvetlil, že ak by Severokórejčania raketu odpálili pod menším uhlom, mohla by mať akčný rádius až 13-tisíc kilometrov. „Taká balistická raketa by už mohla ohroziť Washington alebo ktorékoľvek iné miesto na americkej pevnine,“ varoval.

Pravda, zatiaľ nie je jasné, či raketa niesla hlavicu s hmotnosťou, akú má zvyčajne jadrová nálož, alebo len ľahkú atrapu. V druhom prípade by ťažká bojová hlavica dolet rakety značne znížila.

Nákladný vývoj

Vstup do raketovo-nukleárneho klubu pre najizolovanejší režim sveta nebol lacný. Už týždeň po tom, čo v septembri uskutočnil svoj v poradí šiesty a doteraz najsilnejší jadrový test, sa Pchjongjang dočkal tvrdej odpovede. Bezpečnostná rada OSN, aj hlasmi jeho dlhoročných patrónov Číny a Ruska, jednomyseľne schválila nové bolestivé sankcie proti nemu. Embargo uvalené na dodávky ropy a ropných produktov sa dotklo tretiny, resp. 55 percent dovtedajších objemov dovozu. Hlavným terčom nových sankcií sa však stal severokórejský textil, druhá najväčšia vývozná položka Kimovho režimu po uhlí a ďalších nerastoch, ktorých export zakázala Bezpečnostná rada už v lete po predchádzajúcom teste balistickej rakety. Rezolúcia navyše zakázala vydávanie nových pracovných povolení pre Severokórejčanov, predajom ich otrockej práce do cudziny Pchjongjang získaval prepotrebné valuty.

Peking i Moskva, hoci sa k sankciám pripojili, neprestali zdôrazňovať obmedzenosť účinku ekonomického tlaku. Podľa nich sa Severokórejčania nevzdajú svojho jadrového a raketového programu bez záruk, že nebudú zvonka napadnutí. „Budú jesť trávu, ale nezastavia svoj program, pokiaľ sa nebudú cítiť bezpečne,“ upozornil šéf Kremľa Vladimir Putin.

Racionálny Kim

Hoci Trump viackrát označil Kima za šialenca, ktorý svoju krajinu ženie do samovražednej misie, americké spravodajské služby vidia 33-ročného severokórejského diktátora úplne inak. Podľa nich nie je nijaký blázon, ale, naopak, racionálny hráč motivovaný zámerom zabezpečiť prežitie svojho režimu. „Účel toho, čo robí, je jasný. Nie je pravdepodobné, že sa jedného rána zobudí a nariadi vypáliť jadrovú bombu na Los Angeles. On chce vládnuť dlhé roky a potom pokojne zomrieť vo vlastnej posteli,“ povedal pre CNN vysoký predstaviteľ CIA pre Kóreu Yong Sul Lee. Kim je podľa neho posledný, kto by si želal vojnu. Jeho dlhodobým cieľom je dospieť k dohode veľmocí, ktorá by ukončila prítomnosť amerických vojakov na Kórejskom polostrove.

Ani mnohí experti nevedia určiť, ktorá z možných reakcií na vyhrotenú krízu na Kórejskom polostrove by bola najvhodnejšia. „Potenciálna cena za zmierenie sa so Severnou Kóreou ako s jadrovou mocnosťou je vysoká. Lenže ani potenciálna cena za pokus zabrániť jej v tom nie je nižšia. Tento problém nemá žiadne dobré riešenie,“ povedal pre Pravdu Michael Hezle, odborník na medzinárodné vzťahy z Griffithovej univerzity v Brisbane. „Máme riskovať vysokú cenu za to, že dnes prinútime Pchjongjang k odzbrojeniu, aby sme sa neskôr vyhli ešte vyššej cene? Alebo sa máme pokúsiť krátkodobo vyhnúť konfliktu a robiť všetko to, čo nefungovalo doteraz, v nádeji, že tentoraz to začne fungovať?“

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Severná Kórea #Kim Čong-un #jadrová bezpečnosť
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku