„Víťazstvo Georgea Weaha je víťazstvom celej krajiny,“ citovala agentúra Reuters jedného zo stúpencov novej hlavy štátu. „Je to, ako keď ste dlho chorý a odrazu dostanete správne lieky. Tak sa dnes cítim. Pre našu krajinu bude dobrý. Je to kráľ George!“ dodal muž.
Niekdajší futbalista, ktorý v službách talianskeho Milána, anglického Chelsea, ale aj FC Monaco či francúzskeho Paris Saint-Germain naháňal loptu v Európe od konca roku 1980 až do začiatku nového tisícročia. V roku 1995 mu to vynieslo zisk zlatej lopty najlepšieho futbalistu roka ako doteraz jedinému africkému futbalistovi.
Weah vymení vo funkcii Ellen Johnsonovú-Sirleafovú (79), laureátku Nobelovej ceny za mier, ktorá sa v roku 2005 stala ako prvá žena hlavou štátu na africkom kontinente.
Aj po skončení futbalovej kariéry sa Weah dostal čoskoro do formy. Tentoraz na politickej scéne. Jeho angažovanosť vyústila do prezidentskej kandidatúry už v roku 2005. V druhom kole hlasovania však prehral v súboji so svojou predchodkyňou vo funkcii hlavy štátu. V roku 2011 si opäť trúfal. Tentoraz na post viceprezidenta. Opäť neúspešne. Po zrátaní hlasov v nedávnych voľbách mu to však na tretí pokus vyšlo.
„Po zrátaní hlasovacích lístkov a piatkovom vyhlásení ústrednej volebnej komisie získal Weah dôveru 61,5 percenta voličov zo zaregistrovaných 2,2 milióna,“ informovala agentúra Reuters. Porazil tak Josepha Boakaia (73), ktorý bol 12 rokov viceprezidentom. Ako informovala britská BBC, volebná účasť v prvom kole bola pritom „iba“ 56 percent.
Ako pripomínajú agentúry, západoafrická krajina, ktorú založili v 19. storočí oslobodení americkí otroci, nezažila pokojné odovzdanie moci už 73 rokov. A tak napríklad iba v občianskej vojne v rokoch 1989 až 2003 zahynulo okolo 250 000 ľudí. Johnsonovej-Sirleafovej sa napokon počas dvoch mandátov podarilo postaviť krajinu na nohy. Vzápätí však musela čeliť pliage v podobe epidémie eboly. Dnes ju však kritizujú za údajnú korupciu. Mnohí jej vyčítajú, že sa nedostatočne angažovala v boji s chudobou. Podľa agentúry Reuters väčšina Libérijčanov nemá trvalé dodávky elektrickej energie, ale ani pitnej vody.