Expert na terorizmus Ranstorp: Vo Švédsku vidíme mini konflikty civilizácií

"Vo Švédsku neexistuje niečo ako oblasti, kde nechodí polícia. Musím však povedať, že na niektorých miestach sme svedkami pre demokratickú spoločnosť absolútne neakceptovateľnej úrovne násilností, ako sú prípady hádzania ručných granátov či útokov na policajné stanice,“ uviedol pre Pravdu Magnus Ranstorp, svetoznámy švédsky expert na terorizmus. Rozhovor s ním vznikol na Stredoeurópskom strategickom fóre v Chateau Béla, ktoré usporiadal Globsec.

31.12.2017 11:00
debata (144)
zväčšiť Magnus Ranstorp.
Magnus Ranstorp Magnus Ranstorp.

Aká je vaša reakcia, keď počujete vyjadrenia, že Štokholm je vraj hlavným mestom znásilnení?

Je to trocha mimo toho, čím sa zaoberám. Zločiny ako znásilnenia nie sú problém terorizmu.

Takéto vyjadrenia však súvisia s tým, ako časť politickej scény spája otvorenú imigračnú politiku Švédska so zvýšeným rizikom terorizmu a ako je údajne vaša krajina plná miest, kam nechodí polícia a úrady.

Nechcel by som to spájať. Vieme, v akej dezinformačnej dobe plnej internetových trolov žijeme, a má na to vplyv aj prístup Ruska, respektíve skupín, ktoré Moskva podporuje. Otázka toho, aká je bezpečnosť žien vo Švédsku, však rezonuje vo verejnosti. Oficiálne správy hovoria, že ženy sa cítia menej bezpečne, čo niekto spája s migráciou. Nemáme však dostatok dát o všetkých incidentoch, aby sme mohli urobiť takýto záver. Chcel by som však poukázať na jeden problém. Vo Švédsku neexistuje niečo ako oblasti, kde nechodí polícia. Na niektorých miestach je to však pre úrady zložité.

Čo to znamená zložité?

Hovoríme tomu špeciálne exponované oblasti. Sledujeme, či v nich polícia môže vykonávať prácu bez toho, aby čelila odporu. Či už by išlo o zločinecké gangy alebo extrémistov. Musím povedať, že na niektorých miestach sme svedkami pre demokratickú spoločnosť absolútne neakceptovateľnej úrovne násilností, ako sú prípady hádzania ručných granátov či útokov na policajné stanice a podobne. Páchateľmi sú relatívne malé skupinky zločincov, ktorých konanie má však jednoznačný vplyv na obyčajných ľudí. Vieme, že máme takúto štruktúru gangov v Göteborgu, ktorá sa živí predajom drog a má dosah na ľudí. Je znepokojujúce, že to vytvára nedôveru medzi políciou, úradmi a spoločnosťou. Švédsko je podľa prieskumov krajina individualistov a nemáme príliš veľký záujem o náboženstvo. Na druhej strane sú to kolektivisticky založené skupiny, ktoré sú veľmi náboženské a nedôverujú štátu. Z toho vznikajú konflikty.

Je to niečo ako mini konflikt civilizácií?

Máme mini konflikt civilizácii na rôznych úrovniach. Nie je len niečo ako Západ verzus arabský či moslimský svet. Máme konflikty medzi šiitmi a sunnitmi, Kurdmi a sunnitmi aj v rámci samotnej sunnitskej komunity. Je zlé, že z oblastí, ktoré som spomenul, sa do istej miery stiahli verejné, ale aj komerčné služby.

Prečo? Cítia ohrozenie?

Čo sa týka podnikateľov, tak ide často o to, čo je komerčne životaschopné. Ale máme zdokumentované prípady, že odišli preto, lebo mali ťažkosti so zákazníkmi. Je však nevyhnutné, aby miestni politici bojovali so segregáciou. Mala by to byť priorita. Musíme však aj zaistiť bezpečnosť pre všetkých. Ku kriminálnym aktivitám a šíreniu náboženského extrémizmu musíme mať nulovú toleranciu. Švédsko má problém, hoci menší, keď to porovnáme s niektorými štvrťami vo Francúzsku. Je to však komplexná záležitosť, ktorá sa týka všetkého od zamestnanosti, učenia sa miestneho jazyka, pocitu bezpečnosti až po narúšanie klanových štruktúr, ktoré ovplyvňujú kriminálne gangy a náboženský systém.

Globsec má projekt, v ktorom sa zaoberá prepojením zločinu na terorizmu. Keď hovoríte o kriminálnych gangoch, môžu ich aktivity prerásť do extrémizmu?

Deje sa to a máme na to dôkazy. Robili sme štúdiu o ľuďoch, ktorí odišli zo Švédska bojovať do Sýrie. Je ich okolo 300, máme dáta o 267. Vieme, odkiaľ pochádzajú, a 80 percent z nich bolo zo štyroch oblastí. Z troch najväčších švédskych miest Štokholm, Göteborg a Malmö a z Örebro. Ženy tvorili 24 percent z nich. Vo Švédsku sa narodilo 34 percent bojovníkov, teda menšina. Asi tri štvrtiny z týchto ľudí mali švédske občianstvo. Ako však vravím, väčšina sa v krajine nenarodila. Zaujímavé je, že vo Francúzsku sa pri bojovníkoch na Blízkom východe hovorí o druhej generácii migrantov. Švédsko má iný problém. Podobne aj Nórsko, kde iba 21 percent radikálov, ktorí odišli, sa narodilo v krajine. Švédsko a Nórsko teda majú očividný problém so zaradením ľudí do spoločnosti. Vo Francúzsku sme svedkami veľkej debaty medzi ľuďmi ako Olivier Roy a Gilles Keppel o tom, či ide o islamizáciu radikálov, alebo o šírenie radikálneho islamu.

Čo sa teda deje?

Podľa mňa majú pravdu obaja. Musíme sa na to dívať ako na hierarchickú štruktúru. Máme tu kazateľov, mešity, podzemné mešity, školy výučby Koránu, náboženské spoločnosti. Na druhej strane, v našej štúdii tiež vyšlo, že 80 percent radikálov, ktorí odišli, malo za sebou kriminálne činy. Extrémisti verbujú týchto ľudí, pre niektorých to znamená, že sa z ničoho stali hrdinami. Zmenilo im to život. Mnohí z nich žili zo sociálnej podpory, robili malé finančné podvody, požičiavali si peniaze. Globsec robí dôležitý projekt. Myslím, že Švédsko je jednou z mála krajín, kde sa pozeráme na prepojenie extrémizmu a zločinu. Zistili sme, že mnohí radikáli za sebou zanechali veľké finančné záväzky a že z kriminálnych aktivít sa presúva veľa peňazí do extrémizmu. Financie tiež prúdia z wahhábistických kruhov z Perzského zálivu. A je tu ešte jedna vec. Útočník zo Štokholmu Rachmet Akilov (v apríli zabil autom päť ľudí, pozn. red.) bol neúspešný žiadateľ o azyl. Takých ľudí je teraz 12 500. O dva roky budeme mať okolo 50 000 odmietnutých azylantov. Mnohí nechcú odísť. Bude to voda na mlyn ľavicovému aj pravicovému extrémizmu a šíriacemu sa islamistickému radikalizmu

Ako to riešiť?

S úradmi máme projekt, keď mapujeme metódy salafistických džihádistov, aké metódy používajú na verbovanie, aký vplyv majú na ľudí, na demokratickú spoločnosť. Ale sme len na začiatku. Musíme riešiť prípady odmietnutých azylantov, jednoducho sa musíme na to zamerať. Potrebuje však aj širší prístup. Máme čo zlepšovať. Ja sa zaoberám len temnou stránkou celej veci. Sme však aj svedkami pozitív. Veľmi som sa bál po štokholmskom útoku, čo to urobí so spoločnosťou, či sa bude polarizovať. Nestalo sa to. Ľudia na mieste útoku dávali policajtom kvety. Čo však bude, keď zažijeme päť či desať takých útokov? Nie som si istý, či nám spolunáležitosť vydrží. A kým sa sústredíme na islamistický extrémizmus, máme tu vážny problém s pravicovým radikalizmom, ktorý sa šíri v Európe, je čoraz lepšie organizovaný a čoraz nebezpečnejší.

© Autorské práva vyhradené

144 debata chyba
Viac na túto tému: #terorizmus #Magnus Ranstorp