Súčasné demonštrácie odborníci považujú za najväčšie od znovuzvolenia bývalého prezidenta Mahmúda Ahmadínedžáda v roku 2009. Vtedy zomrelo podľa oficiálnych zdrojov asi 30 ľudí. Neoficiálne ich však bolo vraj raz toľko.
Ahmadínedžáda zvolili na druhé funkčné obdobie ako kandidáta konzervatívnych síl. Väčšina Iráncov je dodnes presvedčená, že sa tak stalo vďaka zmanipulovaniu hlasovania. Viacerí protikandidáti skončili v dlhoročnom domácom väzení. Tentoraz sa však väznice plnia odporcami súčasného vývoja v krajine. Podľa iránskej agentúry ILNA citujúcej teheránskeho viceguvernéra Alího Asghara Náserbachta v posledných troch dňoch zatkli 450 ľudí. Ozývajú sa aj hlasy, podľa ktorých demonštrácie po celej krajine môžu byť výsledkom zhoršujúcej sa životnej úrovne obyvateľov. V tejto súvislosti mnohí poukazujú na to, že Teherán dopláca na mimoriadne veľké zahraničnopolitické ambície na Blízkom a Strednom východe, najnovšie umocnené spoluúčasťou na víťaznom ťažení proti radikálom z tzv. Islamského štátu nielen v Iraku, ale hlavne v Sýrii. Mnohým to kole oči.„Smrť Chameneímu“, ale aj "Smrť prezidentovi“, ozýva sa denne v iránskych mestách na adresu nielen najvyššieho duchovného vodcu krajiny, ktorý má v rukách všetku moc, ale aj na Hasana Rúháního, ktorého vlani Iránci opätovne zvolili v demokratických voľbách.
Keď menej znamená viac
Londýn už vyzval iránske vládne kruhy na dialóg s nespokojnou časťou obyvateľstva. Na rozdiel od svojho predchodcu Baracka Obamu, ktorý sa zdržal podpory protivládnych demonštrantov počas nepokojov v roku 2009, prezident USA Donald Trump sa osobne angažoval. Potvrdil, že nemá veľmi šťastnú ruku v zahraničnopolitickej oblasti. Hlavne ak sa dostane k sociálnej sieti na internete. Aj tentoraz „rozdával rozumy“. Okrem iného vraj „iránsky ľud sa konečne vzbúril proti brutálnemu a skorumpovanému režimu“. Viacerí pozorovatelia sa zhodujú, že aj v tomto prípade platí: mlčať je zlato. Teherán totiž Trumpovi vzápätí poradil, aby sa skôr venoval svojim domácim problémom ako zahraničnej politike. Navyše prezident USA tak pravdepodobne opäť zarobil na poriadny problém svojmu šéfovi diplomacie Rexovi Tillersonovi, ktorý tak bude musieť pravdepodobne rovnako ako už neraz v minulosti „vysvetľovať“ skutočnú podstatu Trumpových „hlbokých myšlienok“ a žehliť ťažko vyžehliteľné.
S Trumpom môže v spomínaných aktivitách „plnohodnotne“ súťažiť aj izraelský premiér Benjamin Netanjahu, ktorý jednoznačne podporil iránskych demonštrantov. A to napriek tomu, že ešte deň pred vyjadrením kontroverzného postoja sa podľa zdroja novín The Times of Israel radil s poradcami. Ignoroval však ich názor, podľa ktorého zasahovanie Izraela môže poškodiť samotným protestujúcim. Navyše, podľa novín, na sociálnej sieti obvinil európskych politických lídrov z „nezasahovania“.
„Irán zlyháva na všetkých úrovniach. A to napriek hroznej dohode uzavretej medzi ním a Obamovou administratívou. Po dlhé roky veľký iránsky ľud čelil represiám. Zatúžil po jedle a slobode. Spolu s ľudskými právami mu ukradli aj materiálny blahobyt. Nastal čas zmien,“ prilial olej do ohňa konfliktu šéf izraelského kabinetu.
Traja mŕtvi príslušníci tajných služieb
Pri násilnostiach v západoiránskom meste Píránšahr prišli o život traja príslušníci iránskych spravodajských služieb. Údajne bojovali proti nepriateľom revolúcie, čo je označenie, ktoré iránska vláda používa pre protivládnych demonštrantov. Nie je jasné, či zomreli počas demonštrácií, uviedla agentúra Reuters.
Macron chce dialóg s Iránom
S Iránom, ktorý sa v posledných dňoch stal dejiskom protivládnych protestov, je nutné viesť dialóg. Povedal to francúzsky prezident Emmanuel Macron. Spojené štáty ale podľa agentúry AFP zvažujú, že proti predstaviteľom iránskej vlády zavedú sankcie.
Najnovšia kritika Spojených štátov, Izraela a Saudskej Arábie na adresu iránskej vlády môže potenciálne viesť k vojne, povedal Macron. Prezident dodal, že Irán navštívi, len ak sa situácia v krajine upokojí a bude rešpektovaná sloboda prejavu.